Kvalitatívna ochrana vôd

Jednou z kľúčových úloh v úseku kvalitatívnej ochrany je riešenie problematiky zdrojov znečistenia. Zdroje znečistenia, v zásade rozdeľujeme na bodové a plošné. Rozhodujúcimi zdrojmi bodového znečistenia sú vypúšťané odpadové vody. Aj keď od r. 1990 má ich množstvo klesajúcu tendenciu, v budúcnosti treba zvýšiť najmä podiel obyvateľov napojených na kanalizáciu a vykonať opatrenia na čistenie odpadových vôd. Zdroje plošného znečistenia sú ťažšie identifikovateľné ako bodové zdroje, ale ich účinky sú rovnako dlhodobé a ťažko odstrániteľné. Najväčšími zdrojmi plošného znečistenia sú: poľnohospodárstvo, odkaliská a rozptýlené skládky, kontaminované závlahové, ale aj zrážkové vody.

Kvantitatívna ochrana vôd

Zvýšené požiadavky na zásobovanie vodou sa v minulosti zväčša riešili zachytením nových zdrojov podzemných vôd, alebo zvýšením odberov z využívaných zdrojov. Takáto forma riešenia znamenala exploatáciu prírodného prostredia, najmä v období 1989 - 1991 dochádzalo až k devastácii zdrojov podzemných vôd využívaním ich akumulovaných zásob. Obnoviteľnosť akumulovaných zásob priamo závisí od zrážkovo-odtokových pomerov a v prípade, že dotácia zdrojov podzemných vôd je menšia ako exploatované množstvo, akumulované zásoby sa stávajú neobnoviteľnými a výsledkom je poklesávanie hladín podzemných vôd. Územná ochrana vodných zdrojov

Systém územnej ochrany vôd pozostáva z troch druhov ochrany. Všeobecná ochrana vôd a vodných zdrojov, Regionálna - širšia ochrana vôd sa uskutočňuje formou chránených vodohospodárskych oblastí ako aj formou významných vodohospodárskych oblastí.. Sprísnená špeciálna ochrana -realizuje sa jednak formou pásiem hygienickej ochrany ako aj stanovením vodárenských tokov a ich povodí. Ďalším druhom špeciálnej ochrany je vymedzenie vodárenských tokov a ich povodí, osobitne určených na hromadné zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou. V povodí ich vodárenských tokov platí sprísnená špeciálna ochrana, na akúkoľvek činnosť treba súhlas príslušného vodohospodárskeho orgánu. Toto opatrenie má zabezpečiť, že sa činnosť vykoná tak, aby nemala negatívne dôsledky na kvalitu ani na kvantitu vody vo vodárenských tokoch a ich povodiach. Hoci povrchových vôd je na území Slovenska zdanlivo dostatok, prevažná väčšina v krátkom časovom úseku odtečie. Aj podzemných zdrojov vody máme relatívne veľa, reálne využiteľných množstiev je však podstatne menej. Dôvodom nízkej využiteľnosti povrchových, ale aj podzemných vodných zdrojov na vodárenské účely je okrem iného najmä ich zlý kvalitatívny stav.. Z hľadiska koncepčných zámerov sa musíme zaoberať nielen kvantitou vodných zdrojov, ale aj ich kvalitou a zabezpečiť ich optimálnu ochranu pred ďalším znehodnocovaním. obecnou povinnosť každého občana hlásiť havarijní zhoršení akosti vody príslušným orgánom štátnej správy

Úspora vody

Zavedenie dvojitého splachovania vo všetkých domácnostiach je asi nemožné, ale existujú spôsoby, ako znížiť spotrebu čistenej vody, tak aby tým životná úroveň nejako podstatne neutrpela. Snáď dobre známy je rozdiel medzi spotrebou vody na jeden kúpeľ a na osprchovanie. Do priemernej vane pri kúpeli sa vojde asi toľko vody ako pri štvrťhodinovom používaní sprchy. Domáci spotrebiče sú tiež veľkým požieračmi, najmä pračky a umývačky riadu pohlcujú veľké množstvo vody. Spotrebu vody sa dá však silne obmedziť, ak sa pračky a umývačky riadu budú používať iba plno vyťažené alebo sa pustia na „ekonomický“ program. Tím sa zároveň zníži znečistenie vody, pretože sa použije menej saponátu. Vo väčšine miest pokrývajú stavby asi jednu desatinu pôdy: keby sa odkvapy zaviedli miesto do kanálov do čistiareň, vytvoril by veľké zásoby vody. Kam sa dostane voda potom, ako sme ju zužitkovali a znečistili? Štvrtina sa spláchne na záchode a zbytok prejde všelijakými výlevkami, potrubím a skončí v kanály. Odtiaľ pokračuje do čističky s výnimkou tej časti, ktorá presiakne starou sieťou mimo. V čističke sa kaly usadia a zostatok vody sa potom, čo sa v nej namnožili baktérie, prečerpá do najbližšej rieky. Pravdepodobne trochu nižšie po toku tuto vodu odbere vodáreň a znovu sa používa. Kal, ktorý po vyschnutí silne zapácha, sa vyvezie na skládku alebo do mora. Skúšalo sa splachovanie, ale je moc drahé. Preto sa v prímorských krajinách dáva prednosť ukladaniu kalu do mora.

Oceány sú tak obrovské, že sme si ani nemysleli, že by ich človek mohol znečistiť. V dnešnej dobe to ale musíme prehodnotiť, pretože i uprostred šíreho oceánu môžeme naraziť na plávajúci odpad.

Nemyslíte, že je nutné sa nad touto skutočnosťou zamyslieť?

Globálny charakter riešení problémov spojených sa znečisťovaním vôd si vynucuje medzinárodnú spoluprácu. Z iniciatívy OSN sa uskutočnila konferencie k zákonom o moriach. Výsledná zmluva predstavuje významný krok k jednotnému integrovanému obhospodarovaní oceánov. Najširšou platformou pre viacstrannou spoluprácu v ochrane životného prostredia predstavuje zasadanie Starších vládnych poradcov EHK OSN pre životné prostredie a vodné hospodárstvo, kde sa združujú všetky štáty Európy, Kanada a USA. Špecializovaným poradným orgánom je Pracovná skupina pre vodné hospodárstvo. Boli schválené 3 zásadné dokumenty:

1. Zmluva o hodnotení vplyvu činností na životnom prostredí presahujúceho štátne hranice;
2. Zmluva o účinkoch priemyselných havárií presahujúcich hranice štátov;
3. Zmluva o ochrane a využívaní hraničných vodných tokov a medzinárodných jazier.