Ochrana vôd

Či si to uvedomujeme, alebo nie, nastáva celkové vysušovanie celej planéty, to znamená, že aj Slovenska. Každý by sa mal pričiniť o zastavenie tejto činnosti, pretože vysušovaním kontinentov si privolávame sami rôzne prírodné katastrofy.

"Pomôžte zastaviť vysušovanie Slovenska," znie výzva občianskeho združenia Ľudia a voda, ktorou sa aktivisti združenia na Deň Zeme v znamení vody obrátili na všetkých slovenských občanov a teda aj na Vás!.

Prosba smeruje aj k zložkám verejnej správy ako sú obce, mestá, regióny aj parlament. Oni môžu pomôcť zastaviť vysušovanie Slovenska vo svojich strategických územno - rozvojových programoch aj prostredníctvom legislatívnych noriem. Zabrániť vysušovaniu sa dá aj tým, aby sa v rámci protipovodňovej ochrany nepovolilo správcom tokov kanalizovať vodné toky v obciach. Zložky verejnej správy by mali pochopiť, že obce potrebujú systémovú protipovodňovú prevenciu prostredníctvom spomaľovania odtoku dažďových vôd z plôch povodní.

Ďalšia výzva smeruje aj na všetkých vlastníkov domov. V každej záhradke sa nájde priestor pre akumuláciu dažďovej vody. Táto voda bude užitočná v období sucha, nebudete musieť platiť kanalizácii za záchyt dažďovej vody a prispejete k zastaveniu drastického vysušovania.

Občianske združenie varuje pred prehlbovaním nebezpečného trendu v podobe globálneho nedostatku vody v 21. storočí. V súčasnosti viac ako miliarda ľudí na planéte nemá prístup k pitnej vode a viac ako dve miliardy nemajú hygienické štandardy potrebné pre život. Človek zlikviduje počas svojho života pri zabezpečovaní životných potrieb vyše 3 000 metrov kubických sladkých vôd. Táto voda chýba v životnom prostredí aj v malom hydrologickom cykle a uskladňuje sa v oceánoch. Tým sa prehlbuje nerovnováha medzi vysúšajúcimi sa kontinentmi a chladným oceánom. To zvyšuje riziká smerujúce k nekontrolovateľným zmenám v globálnom ekosystéme.
Čas sa nedá zastaviť a čakať, že možno sa to nejako spraví. Ale vysušovanie a jeho vplyvy sú nezvratné. Už sú také intenzívne, že sa nedajú takto porovnávať.

Nakoniec to vychádza tak, že práve vysušovanie spôsobuje živelné pohromy. Zoberme si príklad - na severe máme horský masív a na juhu hospodársky využívanú pôdu - juh je teda oveľa viac vysušený ako sever a je tam vyššia teplota ako v minulosti. Tým sa v atmosfére vyvolávajú difúzne javy - teda z teplejšej zóny sa vodné pary z ovzdušia vysávajú a kopia sa v chladnejšej zóne a potom spadnú.

Pre lepšie pochopenie jeden príklad: Takýto princíp fungoval aj v Jarovniciach, kde je ostrov lesa - Bachureň, a dookola je všetko obhospodarované. Spôsobili sme vysušenie krajiny a koncentráciu zrážok nad chladnejšou zónou. V týchto lokalitách, teda v celom Karpatskom oblúku, bude dochádzať k povodniam.

Podobné lokality, kde pred nedávnom došlo k povodniam sú napríklad Krupina, Tribeč, Slánske vrchy a tak ďalej. Každé víťazstvo nad prírodou sa nám vracia v podobe neočakávanej odplaty. Ďalším problémom, čo sa týka vody je znečistenie chemickými a inými látkami. Voda má istú schopnosť samočistenia, ktorá siaha však len do určitej miery.Samočistenie

Povrchné vody tečúce alebo stojaté, do ktorých boli vpustené odpadové vody, získavajú po určitom čase bez pričinenia človeka takmer svoju pôvodnú akosť - vyčistia sa. Samočistenie je súhrn prirodzene prebiehajúcich fyzikálnych, chemických, biologických a biochemických procesov, ktorými sa z povrchových vôd v prírode odstraňujú znečisťujúce látky.

Fyzikálne procesy sú:

· sedimentácia nerozpustených látok,
· odplavovanie usadenín pri veľkých vodách,
· prestup kyslíka zo vzduchu do vody,
· pri rozptyľovaní znečisťujúcich látok a kyslíka vo vode sa uplatňujú j difúzne pochody.

Chemické procesy sú:

Látky obsiahnuté v odpadových vodách reagujú s látkami obsiahnutými v riečnej vode. Dochádza k reakciám:

· neutralizačným,
· zrážacím,
· oxidačno-redukčným.

Procesy samočistenia sa uplatňujú najmä pri likvidácii organických látok, ktoré tvoria zväčša podstatnú časť znečistenia v povrchových vodách. Prítomné organické látky sú potravou pre nižšie i vyššie vodné organizmy. Prvým článkom reťazca sú najnižšie organizmy, ktorým organické látky slúžia ako zdroj energie a na výstavbu bunkovej látky. Tieto organizmy sú potom potravou vyšším organizmom. Súčasne vznikajú rozkladné procesy pri odumieraní organizmov. V prírodných podmienkach býva medzi týmito protichodnými procesmi rovnováha.

Uvedené deje sú zväčša aeróbne. Anaeróbne deje prebiehajú zvyčajne pri dne a v bahne. Produkty anaeróbneho rozkladu prechádzajú do vody a tam vstupujú do aeróbnych procesov, čím sekundárne a spotrebúvajú kyslík. Kyslík pre aeróbne procesy sa odčerpáva zo zásoby rozpusteného kyslíka vo vode. Pri vysokých požiadavkách na kyslík a obmedzenej intenzite dopĺňania tejto zásoby začína sa koncentrácia rozpusteného kyslíka znižovať, aeróbne procesy prestávajú prebiehať a začínajú sa uplatňovať procesy anaeróbne. Rovnováha vo vode a obeh látok je veľmi narušený.

Procesy samočistenia môžu teda prebiehať ako anaeróbne alebo aeróbne procesy. Pri anaeróbnych biologických procesoch, prebiehajúcich v neprítomnosti kyslíka, vytvárajú určité spoločenstvá organizmov, najmä baktérií, z organického hnilobného materiálu rozličné medziprodukty. Najdôležitejšími medziproduktami vznikajúcimi pri samočistení sú sulfán, amoniak, metán a nízkomolekulové mastné kyseliny. Rozklad bielkovín, tukov, sacharidov sa zakladá na biochemických procesoch, ktoré vyvolávajú mikroorganizmy. Tieto redukčné procesy v porovnaní s oxidačnými vyžadujú dlhší čas a anaeróbny rozklad je sprevádzaný pachovými poruchami, tým sú tieto anaeróbne procesy nevýhodné a pre životné prostredie menej vhodné ako aeróbne procesy.

Pri aeróbnych biologických procesoch samočistenia prebieha biochemický rozklad organických látok mikroorganizmami v prítomnosti kyslíka. Pri podmienkach, kedy sa spotrebovaný kyslík ihneď nahrádza v dostatočnom množstve nevznikajú medziprodukty, ktoré sú typické pre anaeróbne čistenie.

Sprostredkovateľmi oxidačného pôsobenia kyslíka na organické látky prítomné vo vodách sú najmä baktérie. Rozkladné pôsobenie baktérií sa prejaví na spotrebe kyslíka, ktorej veľkosť ovplyvňuje hodnotu deficitu kyslíka. Baktérie na svoj rozvoj potrebujú optimálnu teplotu, alkalitu, organické látka a kyslík. Niektoré baktérie môžu prijímať živé látky len v kvapalnej forme, iné môžu napádať aj tuhé látky. Baktérie sú citlivé najmä na teplotu, chemické vlastnosti vody a na pôsobenie ultrafialového žiarenia. Mnohé anorganické a organické chemikálie pôsobia na baktérie toxicky.

Faktory, ktoré podstatne ovplyvňujú samočistenie:

· množstvo a rozložiteľnosť znečisťujúcich látok,
· toxicita prítomných látok,
· teplota,
· kvalita a kvantita biologické osídlenia
· koncentrácia rozpusteného kyslíka,
· vodnatosť toku,
· rýchlosť vody,
· prietok,
· stupeň zriedenia nečistôt.

Pretože anaeróbne procesy sú nežiadúce pre znehodnocovanie vody a prostredia zapáchajúcimi rozkladnými produktmi (sulfán, tioalkoholy), treba zabezpečiť v tokoch a v nádržiach podmienky pre priebeh aeróbnych procesov -Voda musí obsahovať dostatočné množstvo rozpusteného kyslíka. Na podporu samočistiacej schopnosti by sa mali zvyšovať prietoky z akumulačných priestorov. Prevzdušňovanie vody sa zlepšuje priečnymi stavbami (stupne, hate).

Najdôležitejšími zdrojmi molekulového kyslíka je kyslík zo vzduchu nad vodnou hladinou a asimilačná schopnosť fytoplanktónu a zelených rastlín. Kyslík produkovaný asimiláciou zelených rastlín, najmä rias, závisí od denných a sezónnych faktorov, od množstva a charakteru znečistenia. Pri posudzovaní samočistiacej schopnosti toku sa preto ráta len s rozpúšťaním atmosférického kyslíka.Filtrácia

Filtrácie je druh separácie určitých látok z vody pri prietoku cez filtračnú vrstvu. Filtračná vrstva je pórovité prostredie, ktoré vytvára zrnitý materiál alebo filtračná sieťovina. Podľa akosti filtrovanej kvapaliny, prípadne suspenzie a charakteru filtračného materiálu v technológii vody sa stretávame so štyrmi druhmi filtrácie:

Všeobecne rozoznávame vo vodárenstve pomalú filtráciu a rýchlofiltráciu.

1. Pomalá filtrácia je charakteristická biologickou blanou, ktorá sa vytvára z aeróbnych mikroorganizmov v hornej 1 -2 cm vrstve filtračného materiálu. Filtrácia a separácia suspendovaných látok je teda podmienená biologickými, fyzikálnymi a chemickými procesmi.

2. Rýchlofiltrácia je druh filtrácie koncentrovaných suspenzií, pričom suspenzie sa zachytávajú v celej vrstve zrnitého materiálu, ktorá sa postupne zanáša. Zanesená vrstva sa regeneruje tak, že prúdom vody privádzanej zdola sa filtračný materiál expanduje a zachytené suspendované látky sa odplavia. Z praktického a teoretického hľadiska je teda rýchlofiltrácia cyklický proces, pozostávajú z dvoch cyklov - vlastná rýchlofiltrácia a pranie.

Filtrácia vysoko-koncentrovaných suspenzií cez filtračné pletivo sa najčastejšie používa na odvodňovanie kalov. Separácia suspendovaných látok z vody sa uskutočňuje na filtračnom pletive. Voda prechádza do filtrátu a suspendované látky zostávajú na filtračnom pletiva a vytvárajú filtračný koláč.

Parametre, ktoré charakterizujú filtráciu sú:

· povrchové a objemové zaťaženie (množstvo a vlastnosti suspenzie),
· tlaková strata,
· teplota vody (viskozita),
· hĺbka zanášania filtra,
· výška filtračnej náplne,
· čas trvania filtračného procesu.

Ochranu vodných zdrojov treba chápať ako integrovanú ochranu kvality a kvantity podzemných a povrchových vôd vrátane prírodných liečivých a minerálnych vôd. Pri ochrane kvality vodných zdrojov k rozhodujúcim faktorom patria zdroje znečisťovania vôd, či už s priamym, alebo nepriamym vplyvom. Ochrana množstva vôd, tzv. kvantitatívna ochrana, je založená na zvyšovaní akumulačnej schopnosti krajiny a na kontrole dodržiavania vypočítaných hodnôt pre odoberané množstvá vôd. Preto sa stanovujú limity využívania zásob podzemných vôd (tzv. ekologické limity), ako aj záväzné minimálne prietoky tzv. ekologické prietoky na tokoch. Obidva údaje ochrany vôd - kvalitatívny aj kvantitatívny - zastrešuje najmä vo vodohospodársky významných zdrojových oblastiach systém tzv. územnej ochrany vôd, ktorý pozostáva z troch druhov ochrany:

- všeobecnej, vyplývajúcej zo zákona o vodách (vodného zákona),
- širšej regionálnej ochrany - chránené vodohospodárske oblasti,
- zo sprísnenej špeciálnej, tzv. užšej ochrany, týkajúcej sa hlavne vodných zdrojov využívaných na pitné účely - pásma hygienickej ochrany. Zvláštnou kategóriou je ochrana prírodných liečivých zdrojov a minerálnych vôd, vyplývajúca zo zákona o zdravotnej starostlivosti.Kvalitatívna ochrana vôd

Jednou z kľúčových úloh v úseku kvalitatívnej ochrany je riešenie problematiky zdrojov znečistenia. Zdroje znečistenia, v zásade rozdeľujeme na bodové a plošné. Rozhodujúcimi zdrojmi bodového znečistenia sú vypúšťané odpadové vody. Aj keď od r. 1990 má ich množstvo klesajúcu tendenciu, v budúcnosti treba zvýšiť najmä podiel obyvateľov napojených na kanalizáciu a vykonať opatrenia na čistenie odpadových vôd. Zdroje plošného znečistenia sú ťažšie identifikovateľné ako bodové zdroje, ale ich účinky sú rovnako dlhodobé a ťažko odstrániteľné. Najväčšími zdrojmi plošného znečistenia sú: poľnohospodárstvo, odkaliská a rozptýlené skládky, kontaminované závlahové, ale aj zrážkové vody.

Kvantitatívna ochrana vôd

Zvýšené požiadavky na zásobovanie vodou sa v minulosti zväčša riešili zachytením nových zdrojov podzemných vôd, alebo zvýšením odberov z využívaných zdrojov. Takáto forma riešenia znamenala exploatáciu prírodného prostredia, najmä v období 1989 - 1991 dochádzalo až k devastácii zdrojov podzemných vôd využívaním ich akumulovaných zásob. Obnoviteľnosť akumulovaných zásob priamo závisí od zrážkovo-odtokových pomerov a v prípade, že dotácia zdrojov podzemných vôd je menšia ako exploatované množstvo, akumulované zásoby sa stávajú neobnoviteľnými a výsledkom je poklesávanie hladín podzemných vôd. Územná ochrana vodných zdrojov

Systém územnej ochrany vôd pozostáva z troch druhov ochrany. Všeobecná ochrana vôd a vodných zdrojov, Regionálna - širšia ochrana vôd sa uskutočňuje formou chránených vodohospodárskych oblastí ako aj formou významných vodohospodárskych oblastí.. Sprísnená špeciálna ochrana -realizuje sa jednak formou pásiem hygienickej ochrany ako aj stanovením vodárenských tokov a ich povodí. Ďalším druhom špeciálnej ochrany je vymedzenie vodárenských tokov a ich povodí, osobitne určených na hromadné zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou. V povodí ich vodárenských tokov platí sprísnená špeciálna ochrana, na akúkoľvek činnosť treba súhlas príslušného vodohospodárskeho orgánu. Toto opatrenie má zabezpečiť, že sa činnosť vykoná tak, aby nemala negatívne dôsledky na kvalitu ani na kvantitu vody vo vodárenských tokoch a ich povodiach. Hoci povrchových vôd je na území Slovenska zdanlivo dostatok, prevažná väčšina v krátkom časovom úseku odtečie. Aj podzemných zdrojov vody máme relatívne veľa, reálne využiteľných množstiev je však podstatne menej. Dôvodom nízkej využiteľnosti povrchových, ale aj podzemných vodných zdrojov na vodárenské účely je okrem iného najmä ich zlý kvalitatívny stav.. Z hľadiska koncepčných zámerov sa musíme zaoberať nielen kvantitou vodných zdrojov, ale aj ich kvalitou a zabezpečiť ich optimálnu ochranu pred ďalším znehodnocovaním. obecnou povinnosť každého občana hlásiť havarijní zhoršení akosti vody príslušným orgánom štátnej správy

Úspora vody

Zavedenie dvojitého splachovania vo všetkých domácnostiach je asi nemožné, ale existujú spôsoby, ako znížiť spotrebu čistenej vody, tak aby tým životná úroveň nejako podstatne neutrpela. Snáď dobre známy je rozdiel medzi spotrebou vody na jeden kúpeľ a na osprchovanie. Do priemernej vane pri kúpeli sa vojde asi toľko vody ako pri štvrťhodinovom používaní sprchy. Domáci spotrebiče sú tiež veľkým požieračmi, najmä pračky a umývačky riadu pohlcujú veľké množstvo vody. Spotrebu vody sa dá však silne obmedziť, ak sa pračky a umývačky riadu budú používať iba plno vyťažené alebo sa pustia na „ekonomický“ program. Tím sa zároveň zníži znečistenie vody, pretože sa použije menej saponátu. Vo väčšine miest pokrývajú stavby asi jednu desatinu pôdy: keby sa odkvapy zaviedli miesto do kanálov do čistiareň, vytvoril by veľké zásoby vody. Kam sa dostane voda potom, ako sme ju zužitkovali a znečistili? Štvrtina sa spláchne na záchode a zbytok prejde všelijakými výlevkami, potrubím a skončí v kanály. Odtiaľ pokračuje do čističky s výnimkou tej časti, ktorá presiakne starou sieťou mimo. V čističke sa kaly usadia a zostatok vody sa potom, čo sa v nej namnožili baktérie, prečerpá do najbližšej rieky. Pravdepodobne trochu nižšie po toku tuto vodu odbere vodáreň a znovu sa používa. Kal, ktorý po vyschnutí silne zapácha, sa vyvezie na skládku alebo do mora. Skúšalo sa splachovanie, ale je moc drahé. Preto sa v prímorských krajinách dáva prednosť ukladaniu kalu do mora.

Oceány sú tak obrovské, že sme si ani nemysleli, že by ich človek mohol znečistiť. V dnešnej dobe to ale musíme prehodnotiť, pretože i uprostred šíreho oceánu môžeme naraziť na plávajúci odpad.

Nemyslíte, že je nutné sa nad touto skutočnosťou zamyslieť?

Globálny charakter riešení problémov spojených sa znečisťovaním vôd si vynucuje medzinárodnú spoluprácu. Z iniciatívy OSN sa uskutočnila konferencie k zákonom o moriach. Výsledná zmluva predstavuje významný krok k jednotnému integrovanému obhospodarovaní oceánov. Najširšou platformou pre viacstrannou spoluprácu v ochrane životného prostredia predstavuje zasadanie Starších vládnych poradcov EHK OSN pre životné prostredie a vodné hospodárstvo, kde sa združujú všetky štáty Európy, Kanada a USA. Špecializovaným poradným orgánom je Pracovná skupina pre vodné hospodárstvo. Boli schválené 3 zásadné dokumenty:

1. Zmluva o hodnotení vplyvu činností na životnom prostredí presahujúceho štátne hranice;
2. Zmluva o účinkoch priemyselných havárií presahujúcich hranice štátov;
3. Zmluva o ochrane a využívaní hraničných vodných tokov a medzinárodných jazier.