2. Život v rôznych hĺbkach

Svetové moria sú v neustálom pohybe. Vtekajú jedno do druhého a sú ovplyvňované otáčaním Zeme. Ovplyvňuje ich aj príťažlivosť Mesiaca, vyvolávajúca príliv a odliv. Mnohé morské živočíchy sa prispôsobili zmenám prúdenia vody a ich život sa mení s prílivom a odlivom. Priemerná hĺbka mora je 3 790 m. Pobrežné vody sú často plytké, no otvorené oceány môžu byť veľmi hlboké. Niektoré živočíchy žijú v pobrežnom pásme, kým iné prežívajú v otvorenom oceáne. Niektoré sa musia vynoriť, aby sa nadýchli vzduchu. Iné zísakvajú životodarný kyslík z vody. Preto rozdeľujeme morský život do rozličných pásiem.

2.1. Plytčiny

More pri hladine získava teplo a svetlo zo Slnka. Žijú tu malé rastliny a živočíchy, ktoré sú zase požierané inými. Pri hladine žijúce ryby majú často striebristé bruchá a pri útoku na ne ich zospodu oproti Slnku možno ťažko rozpoznať. Najrozšírenejšími živočíchmi v tejto oblasti sú:

Medúza mechúrová: Tento druh medúzy má viac ako pol milióna pŕhlivých buniek. Ak sa jej chápadlá dotknú ryby, napríklad sleďa, vystrelia z nich jemné ostne a uvoľní sa jed. Medúza má dosť jedu aj na usmrtenie koristi aj na ohrozenie ľudského života.

Tzv. lietajúce ryby: Sú to väčšinou kostnaté ryby. Majú zväčšené plutvy, ktoré slúžia ako krídla a umožňujú im vzlietnuť nad zvlnenú vodnú hladinu. Táto schopnosť „lietať“ sa vyvinula preto, aby mohli ryby uniknúť dravcom. Živia sa nimi najmä mečiarovité ryby.

Žralok útesový: Žraloky plávajú v moriach už 500 miliónov rokov. Majú zuby v niekoľkých radoch, pričom, keď sa chystajú zaútočiť na korisť, sa nový rad ostrých zubov posúva v čeľusti dopredu a nahradzuje staré, už opotrebované zuby. Žraloka útesového možno nájsť v tropických lagúnach. Má sivú farbu a dosahuje dĺžku až 2,5 m. Sliedi za korisťou a pláva pomedzi koraly. Sivý útesový žralok dokáže zaútočiť aj na ľudí, no nestáva sa to často.

Chobotnice: Jestvuje 150 druhov chobotníc a mnohé z nich žijú v teplých tropických moriach. Najväčšie z nich nachádzame v severnej časti Tichého oceánu. Vystreté chápadlá niektorých majú dĺžku až 7 m, telo viac než 3,5 m. Najjedovatejšia a najsmrteľnejšia zo všetkých je malá chobotnica s modrými krúžkami. Žije v Tichom oceáne a pri pobreží Austrálie. Pri pohryzení vylučuje smrtiaci jed, pôsobiaci na ľudský nervový systém. Chobotnice sú najinteligentnejšie zo všetkých mäkkýšov.

Manta dvojrohá: Táto obrovská ryba je pre človeka neškodná. Živí sa malými rybkami a planktónom. Manty žijú na otvorenom mori, kde plávajú v malých skupinách. Niekedy plávajú celkom pri hladine alebo vyskakujú vysoko do vzduchu a dopadajú s hlasným šplechotom na brucho do vody. Rozpätie ich krídel môže mať až 6 m a váha niekedy presahuje 1 600 kg. No manty Atlantického oceánu mjú rozpätie iba 1,5 m.

Homáre: Patria medzi najväčšie kôrovce. Americký či severoamerický homár môže dorásť do dĺžky 1 m vrátane klepiet, pri hmotnosti viac ako 11 kg. No tie, ktoré sa jedia, sú zvyčajne menšie. Homáre môžu prežiť aj sto rokov. Majú desať končatín, pričom prvý pár tvoria klepetá. Majú dve dlhé tykadlá, ktorými zachytávajú vibrácie, a sú tak upozorňované pred nebezpečenstvom. Kratšie fúziky zas reagujú na chemické látky v morskej vode. Zdržiavajú sa prevažne v skalnatých pobrežiach, rozsadlinách a trhlinaćh skál. Živia sa v noci morskými hviezdovkami, rybami, ulitníkmi, ma-lými krabmi i uhynutými živočíchmi. Napádajú aj jedince svojho vlastného druhu.