3. Reliéf mora

Výzorom dna morí sa rôzni výskumnici zaoberali už od antických dôb. Ale v tých dobách neexistovali prístroje, ktorými by dokázali prezrieť tak hlboké dno morí. No veda a technika pokročili. V 20. storočí prišli zemepisci na rôzne poznatky o morskom dne. Podmorský svet je povrchom veľmi rôznorodý.

Začína sa už v plytčinách pri pobrežiach. Pevninské šelfy klesajú smerom od pobrežia a pri ústi riek sú prerušované kaňonmi, ktorými rieka vniká do mora a cestou zanecháva usadeniny odvlečené z kontinentu. Kontinentálne šelfy sa obvykle tiahnu do hĺbky okolo 200 m, a potom morské dno prudko klesá kontinentálnym svahom.

Po ňom nasleduje trochu menej strmý svah, ktorý sa tiahne približne do hĺbky 5 km pod hladinou. Tam nájdeme len pustý podmorský život – málo rýb, červov a ostatných živočíchov, ktorí sa živia len tým, čo spadne zhora. Niekde v týchto pustinách môžeme nájsť napríklad aj rudy mangánu. Z oceánskych pánv sa miestami zdvíhajú podmorské hory – sopky. Vlastne stredom všetkých oceánov sa tiahnu pásma sopečných pohorí, dlhých tisíce kilometrov nad morským dnom a na niekoľkých miestach vystupujú až nad oceánsku hladinu a tvoria ostrovy, ako napr. Island a Tristan da Cunha. Tieto typy pohorí vznikajú v miestach, kde sa rozostupujú oceánske litosférické dosky. Cez trhliny na oceánskom dne, ktoré majú tvar pohorí, a potom prirastajú k okrajom oceánských dosiek, prechádza magma. Tak vznikajú stredooceánske chrbáty, v strede oddelené trhlinou, cez ktorú prechádza magma.

Opakom týchto chrbtov sú hlbokomorské priekopy, prenikajúce hlboko do oceánskej kôry. Posúvajúce sa litosférické dosky sa v týchto priekopách vnárajú do istej hĺbky, pod ktorou dochádza k taveniu hornín a ich premene na magmu. Tá stúpa k zemskému povrchu, zvyčajne spolu so zemetrasením, a s ním aj vznikajú na dne oceánu nové podmorské sopky, ktoré lemujú priekopy. Tak napríklad vznikli aj Japonské ostrovy.

Záver

Mnohé morské živočíchy boli vystavené ničivej činnosti ľudí. Rôzne ryby takmer vyhubil rybolov, zatiaľčo iné zdecimovali lovci kožušín. Pozoruhodnú vydru morskú takmer vyhubili nielen pre kožušinu, ale rybári sa nazdávali, že ohrozuje stavy rýb. Jej odstránenie by však znamenalo ohrozenie jedného z najbohatších morských spoločenstiev, podmorského spoločenstva rias. Vydra je totiž jedným z mála úspešných lovcov morských ježoviek, ktoré v niektorých oblastiach zničili porasty rias.

Takisto sú morské živočíchy napádané priemyselnou potrebou. Množia sa odsoľovacie nádrže, huty, jadrové elektrárne, veľké ropné terminály atď. Havárie tankerov, prevážajúcich ropu, spôsobujú nenapraviteľné rozsiahlé škody. Samozrejme sa priemyselné znečistenie prejavilo aj na poklese lovenia rýb. V Čiernom mori, napríklad, lovili rybári 30 druhov rýb. Teraz ich zostalo len 5 druhov.

Zvlášť škodlivé znečistenie je chemické. Nedávne výskumy napríklad odhalili, že len vzdušnou cestou sa do mora dostáva ročne až 10 000 ton olova. Odhaduje sa, že ročne vytečie do mora 12 000 ton ortuti. Zasiahnutá nie je už len pobrežná zóna, ale i hlbiny oceánov.

Tretím faktorom ničenia morského života sú ľudia samotní. Už len letná sezóna znamená preplnené pláže a tlak na okolitú prírodu. Ľudia klčujú rastlinstvo, uvoľňujú kamene a hádžu ich len tak pre zábavu do vody. Myslím si, že ak budú takto ľudia ďalej zanedbávať svoje prostredie, postupne zničia aj sami seba. Narušenie oceánskeho ekosystému spôsobilo pokles úlovku rýb a priemyselnou výrobou veľa druhov rýb zahynulo. Ceny rýb preto v budúcich desaťročiach rýchlo porastú a ďalšie generácie budú o morskom živote vedieť stále menej a menej...