Odpady

Čo sú to odpady?

Odpad je vec, ktorej sa majiteľ chce zbaviť, alebo tiež hnuteľná vec, ktorej odstránenie je potrebné z hľadiska ochrany životného prostredia

Odpad existuje, odkedy existuje život. V prírode sú odpady zvierat alebo rastlín surovinami pre ďalšie organizmy. Pokiaľ by neexistovali rozkladné mikroorganizmy, zem našich listnatých lesov by bola pokrytá vrstvou lístia do výšky 1 metra.

Rozoznávame dva druhy odpadu:

Prírodný odpad v kolobehu látok rastliny – bylinožravce - mäsožravce - chrobáky - mikroorganizmy je teorticky dokonalý. Každý prírodný odpad má svojho odberateľa a spotrebiteľa.

Odpad vzniknutý v dôsledku ľudskej činnosti predstavuje však výrazný problém.. Pre ľudský odpad neexistuje takmer žiaden odberateľ, ktorý by ho prirodzenou cestou vedel spracovať a využiť pre seba. Ľudia, na rozdiel od prírody, vytvárajú také druhy odpadu, s ktorými si príroda sama nevie poradiť.

Každé mesto má svoje továrne, elektrárne, smetiská a čistiarne odpadových vôd. Sú súčasťou nášho života, umožňujú nám žiť na určitej úrovni, v prepychu a pohodlí, ktoré považujeme za samozrejmé. Na Zemi sú však tisíce a tisíce takýchto miest.

Súčasná spoločnosť sa denne zbavuje nekonečného množstva rôznych obalov, prepraviek, starého nábytku, áut, strojov atď. Časť predmetov po zakopaní do zeme zhnije, no niektoré, najmä umelé hmoty, nie. Ak sa nenájde prostriedok na ich likvidáciu, budú sa zhromažďovať v čoraz väčšom množstve a znečistia planétu na stovky rokov.

Asi najstaršia zachovaná skládka na svete leží pri francúzskom meste Solutré. Pred asi 40 000 rokmi sa v okolí utáborili pravekí lovci. Pasienky tu končia strmým zrázom, pod ktorým sa našla rozsiahla, až 2 a pol metra hrubá vrstva kostí divokých zvierat.

Ležia tu pozostatky asi 100 000 zvierat, čo je asi ročná spotreba potravín priemerného okresného mesta.

Každý živý organizmus niečo prijíma a zvyšky vylučuje. Odpad je prirodzená vec, ktorá v prírode tvorí súčasť cyklu života. Spočiatku ľudia odhadzovali odpad, kde sa im zachcelo. Bolo ich oveľa menej a nevyrábali nič trvanlivejšieho ako sama príroda.

Zmena nastala, keď sa ľudia začali sťahovať do miest. Prebytky a zvyšky sa stále viac hromadili na jednom mieste, výroba bola stále väčšia a väčšia. Skládky vznikli ako prirodzený dôsledok vývoja. Pokiaľ fungoval prirodzený rozklad, príroda upratovala sama.

Kríza prišla v 60 rokoch 20. storočia, keď produkcia odpadov začala prudko rásť.Príčiny hromadenia odpadov

Príčinou pribúdania odpadov je hlavne vzostup priemyselnej výroby, rozširovanie miest a masové používanie plastov, teda materiálov, ktoré nie sme schopní 100%-ne zužitkovať, ale ani bezo zvyšku zlikvidovať.

Pre porovnanie, v roku 1950 pripadalo na jedného človeka 0,5mł odpadkov. Po dvadsiatich rokoch už trikrát toľko 1,5 mł odpadkov na človeka.

Napríklad PVC (polyvinylchlorid) sa používa na výrobu vodovzdorných potrubí, tašiek, vreciek, pršiplášťov, záhradných hadíc...

Polyetylén slúži na výrobu plastových odpadových nádob, plastových fliaš a iných potravinových obalov. Z polystyrénu sú jednorázové misky, poháriky, obaly.

Nylon sa používa na výrobu odevov, kobercov, rybárskych sietí atď..

Tieto všetky materiály človek nie je schopný zužitkovať naplno, napriek tomu ich ďalej vyrába a používa. Po použití ich nechá rozložiť sa časom. Tento čas však môže v závislosti od druhu materiá byť rôzne dlhý, niekoľko desiatok, stoviek rokov.

Napríklad len ohorok z bežnej cigarety sa rozkladá okolo 100 rokov.

Špeciálnym druhom odpadu je rádioaktívny odpad. U všetkých druhoch tohoto odpadu je problémom jeho likvidácia, nakoľko polčas rozpadu rádioaktívnych prvkov je veľmi dlhý, predstavuje tisícky až desiatky tisícov rokov.

Problémom je aj nezáujem niektorých firiem či krajín o výrobu bezodpadovými technológiami, či následnú likvidáciu vzniknutých odpadov. Dôležitý je len zisk a dopad na životné prostredie ich nezaujíma. Odstraňovanie odpadu sú pre nich neziskové investície.

Rezervy sú aj v legislatívach jednotlivých štátov, ktoré by mali dohliadať a usmerňovať produkciu, či likvidáciu odpadov.

Na Slovensku sa v skládkach skladuje takmer 80% všetkého odpadu. Viac odpadu skladujú na skládkach v Taliansku, až 90%, vo Veľkej Británií, až 83%, ale napríklad v Japonsku skladujú len 31%, v Dánsku 30%, v Švajčiarsku 15% a v Rakúsku asi len 10% odpadu.

Čo sú teda príčiny hromadenia odpadu?

priemyselný a hospodársky rozvoj
používanie materiálov s dlhou dobou rozkladu
nedostačujúce a veľakrát neúčinné technológie likvidácie odpadu
nedostačujúce legislatíva o povinnosti o spôsobe odstraňovania odpadovDôsledky hromadenia odpadov

Najväčším nebezpečenstvom sú odpadové látky ohrozujúce život. Ilúzia, že more a oceány vo svojej rozlohe všetko skryjú, je veľmi naivná.

Zložky ekosystému sú navzájom poprepájané. Všetko, čo sa týmto spôsobom uložilo do oceánov, sa k nám cez niekoľko medzistupňov znovu vráti. V prírode prebieha neustály kolobeh látok.

Ak sa nejaké škodlivé látky objavia na jednom mieste, neznamená, že tam aj všetky v takej forme zostanú. Vo vode aj v ovzduší je neustále prúdenie, ktoré prenáša všetky obsiahnuté látky do ostatných oblastí prostredia.

Z vody sa nebezpečenstvo dostáva do vzduchu, ktorý dýchame, vodných živočíchov, ktoré konzumujeme, či do pôdy, na ktorej sadíme, alebo na ktorej sa pasú naše stáda.

Ak znečistíme jednu zložku prostredia, znečistenie sa roznesie aj na ostatné a zasiahne všetky formy existencie života na Zemi. Nevyhne sa mu ani človek.

Dôsledok veľkého rastu odpadov je aj vznik neorganizovaných divokých skládok. Takéto obzvlášť ohrozujú prírodu, pretože odpad nie je triedený z hľadiska nebezpečnosti, ale všetko je na jednej hromade. Takéto skládky zamorujú pôdu, ovzdušie, povrchovú aj spodnú vodu.

Často v oblasti takýchto skládok dochádza k premnoženiu škodcov, akými môžu byť napríklad potkany. Tieto sem prichádzajú hľadať potravu. Pri kontakte so škodlivými látkami sa ale môžu stať, ak nie obeťami, tak nositeľmi rôznych chorôb a infekcií, ktoré následne rozširujú.

Lepšie sú riadené skládky, kde je vytvorený nepresakujúci podklad, sú vylúčené niektoré odpady a je zabezpečené zakrývanie odpadov pôdou.

Najlepším druhom skládok sú triedené skládky, ktoré sú podobné ako riadené, ale po vytriedení sa tam ukladajú iba odpady, ktoré nie sú nebezpečné a nedajú sa recyklovať ani inak využiť.

Preto je potrebné nazhromaždené odpady zneškodňovať takým spôsobom, aby nebolo poškodzované zdravie ľudí ani ŽP

V niektorých prípadoch je možné použiť odpad na získanie energie. Môže to byť napríklad kompostovaním organického odpadu, alebo spaľovaním.

Spaľovať sa však nemôže akýkoľvek odpad. Napríklad pri spaľovaní umelohmotných látok dochádza k úniku jedovatých karcinogénnych látok, ktoré majú za následok vznik rakoviny.

Iný spôsob zbavovania sa odpadov je ich recyklácia. Recyklovanie je ekologické, ale často nie veľmi ekonomické. Niekedy nerieši problém odpadu, iba ho odsúva do budúcnosti.

Recyklácia papiera a skla je ekonomická, ale recyklácia plastov a osobitného odpadu je zvyčajne stratová. Recyklovaný papier a plasty v časti prípadov nedosahujú potrebnú kvalitu materiálov.

Recykláciou svojho druhu je kompostovanie organických zvyškov rastlín, výsledkom ktorého sú výživné látky pre rastliny.

Aké sú teda dôsledky rastu odpadov?

znečisťovanie životného prostredia
tvorba skládok
premnoženie škodcov v miestach vysokej koncentrácie odpadu
riziko vzniku nákazlivých chorôb a infekcií
trvalé zaťaženie prostredia
zníženie estetickej hodnoty krajiny