Biodiverzita

Biodiverzita, alebo aj biologická diverzita, je rozmanitosť života na Zemi zahŕňajúca milióny druhov rastlín, živočíchov a mikroorganizmov, spletité ekosystémy, ktoré vytvárajú a všetky, ktoré obsahujú.

Jej dnešná podoba je výsledkom dlhodobého vývoja, ktorým prešla naša planéta od svojho vzniku až dodnes. Z hľadiska biodiverzity sú významné všetky formy života, to znamená nielen pútavé a krásne druhy, ako sú vtáky, motýle, kvety, ale aj zdanlivo menej zaujímavé a často ľudským zrakom neviditeľné druhy baktérií a rias, ktoré sú však z hľadiska biologickej diverzity rovnako dôležité.

Biologická rozmanitosť sa posudzuje z troch hľadísk: druhová diverzita, genetická diverzita a diverzita ekosystémov

Druhová diverzita

- je rozmanitosť druhov. Rozčlenenie živočíšnej a rastlinnej ríše na druhy. Každý druh je niečim špecifický, svojím vzhľadom, funkčným zaradením v ekosystéme, či nárokmi na životné podmienky, ktoré umožňujú rozšírenie života do všetkých kútov sveta.

Vo všeobecnosti platí, že rozmanitosť rastie smerom od rovníka k pólom a s nadmorskou výškou. V tropických dažďových pralesoch, ktoré pokrývajú len 6% povrchu Zeme, žije viac ako polovica z celkového počtu všetkých druhov rastlín, živočíchov a mikroorganizmov.

Avšak z hľadiska udržania celkovej rovnováhy a zachovania biologickej rozmanitosti je druhovo chudobná púšť rovnako dôležitá ako tropický prales. Zo všetkých druhov žijúcich na Zemi je doteraz popísaných asi 1,5 milióna.

Odhady skutočného počtu druhov sa však pohybujú od 5 až do 50 miliónov druhov. Z týchto každý potrebuje na svoju existenciu špecifické podmienky, ktoré sa nachádzajú len v určitej oblasti na svete.

Druhom, ktoré sa vyskytujú len na jedinom mieste na svete a nikde inde, hovoríme endemity. Najväčší počet endemitov sa nachádza na ostrovoch, pretože tie si svojimi klimatickými a geomorfologickými podmienkami vytvárajú špecifické prostredie. Na ostrove Madagaskar je asi 12 000 druhov rastlín, z ktorých asi polovica sú endemity.

Genetická diverzita

- je rozmanitosť organizmov v rámci druhu. Jedince určitého druhu nie sú totožné. Napriek tomu, že sú zástupcami rovnakého druhu odlišujú sa svojimi vlastnosťami a vonkajším vzhľadom.

Táto vnútrodruhová rozmanitosť je podmienená geneticky. Hoci prevažná väčšina génov prenesených z rodičov na svojich potomkov je rovnaká, predsa len sa nájdu odchýlky, ktoré spôsobujú rozdiely vo farbe, veľkosti, vzraste, odolnosti voči chorobám atď.

Vďaka tejto genetickej rôznorodosti sa zlepšuje genofond druhu príp. sa vyvíjajú nové druhy rastlín a živočíchov, ktoré sú schopné prispôsobiť sa meniacim sa podmienkam, a tým sa život na Zemi uchováva po celé tisícročia.

Diverzita ekosystémov je rozmanitosť jednotlivých ekosystémov teda životných prostredí. Tieto sa môžu líšiť v nadmorskej výške, dostupnosti vody, type horniny, pôdnom type, podnebnom pásme atď.

Inými podmienkami sa vyznačuje morský ekosystém a inými púštny. Diverzita ekosystémov umožňuje rozšírenie rôznych druhov s rôznymi nárokmi na prostredie do rôznych oblastí sveta.

Vďaka širokej škále biologickej diverzity rastú možnosti poznania nových látok, ktoré môžu byť využiteľné napr. v potravinárstve, na výrobu liekov, či v priemysle.

V mnohých krajinách sveta vychádzajú Červené knihy fauny a flóry, resp. zoznamy ohrozených druhov rastlín a živočíchov. Vybrané druhy sú predmetom legislatívnej ochrany, prípadne i medzinárodných dohovorov.Príčiny ohrozenia biodiverzity

Hlavnou a snáď aj jedinou, za to ale o to silnejšou hrozbou pre biodiverzitu je človek a jeho neuvážené, či skôr sebecké konanie.

Príroda samotná síce tiež veľaráz ohrozí žijúce organizmy javmi ako napr. povodne, požiare, záplavy, či lavíny. Tieto javy sa však nevyskutujú tak často a neohrozujú biodiverzitu tak vážne, aby sa nestihla zreprodukovať.

Človek však svojim vytralým pôsobením zväčša na jednom mieste prírodu tak zdevastuje, že už samotná nie je schopná uviesť veci do pôvodného stavu.

Príkladmi takéhoto počínania môže byť vyrubovanie lesov, spásanie pastvín hospodárskym dobytkom, výsadba monokultúr, ťažba surovín, či nadmerný lov.

Ak totiž človek úplne vyklčuje nejaký druh stromu z danej oblasti, alebo vyloví všetky jedince daného druhu z rybníka, nemôžu už tieto obnoviť svoju populáciu.

1. Meliorácie a rekultivácie pozemkov

V dôsledku tejto činnosti zanikli mnohé unikátne spoločenstvá rastlín a živočíchov, najmä močiare, vlhké lúky, mŕtve ramená riek a pod. V súčasnosti patria mokrade medzi najohrozenejšie ekosystémy planéty.

2. Nadmerná pastva

Často dochádza k ničeniu lesov na úkor rozširovania pasienkov. U nás je typickým príkladom likvidácia kosodrevinového vegetačného stupňa a znižovanie hornej hranice lesa počas valašskej kolonizácie.

3. Introdukcia živočíchov

Táto sa veľmi smutne podpísala pod vyhynutie mnohých druhov organizmov. Stačí spomenúť devastáciu austrálskych trávnatých ekosystémov králikmi, alebo takmer úplné vyhubenie fauny niektorých ostrovov dovezenými mačkami, psami a inými zvieratami. Pôvodné živočíchy tu nemali prirodzených nepriateľov a nedokázali sa ubrániť introdukovaným druhom.

4. Znečisťovanie vodných tokov

Spôsobuje čiastočné, alebo úplné vymieranie organizmov vo vodných tokoch. Jeho stupeň závisí od množstva, charakteru a toxicity vypúšťaných látok.

5. Znečisťovanie morí a oceánov

Je nebezpečné predovšetkým z dlhodobého hľadiska. V Stredozemnom mori sa napr. zhromažďujú odpadové vody z veľkej časti územia Európy, severnej Afriky a juhozápadnej Ázie. Pre morský fytoplanktón a zooplanktón, ale aj pre vyššie živočíchy sú veľkým nebezpečenstvom havárie ropných tankerov, v poslednom čase sa začína objavovať aj otázka rádioaktívneho znečistenia morí.

6. Používanie insekticídov a iných chemických prostriedkov

Spôsobuje okrem zničenia populácií škodcov aj úhyn veľkého počtu iných druhov hmyzu.

7. Imisie vypúšťané do atmosféry 

Prejavujú sa buď priamym pôsobením v okolí zdroja znečistenia, alebo nepriamo. Typickým príkladom nepriameho pôsobenia sú kyslé dažde. Spôsobujú odumieranie lesov, hlavne ihličnatých. Nejde tu však iba o ničenie lesných porastov. Dochádza pritom aj k zániku mnohých druhov živočíchov (hlavne hmyzu), troficky viazaných na príslušné dreviny, ich parazitov a predátorov.

8. Nadmerná hospodárska exploatácia (využitie)

Predstavuje pre niektoré druhy živočíchov veľké nebezpečenstvo. Typickým príkladom je rybolov a lov veľrýb, ktorý môže byť príčinou kritického poklesu početnosti lovených druhov, prípadne spôsobiť ich úplné vyhubenie.Dôsledky ohrozenia biodiverzity

Hoci vyhubenie jedného druhu sa nám možno nezdá taký vážny prečin, skúsme sa hlbšie zamyslieť, čo všetko by následne mohlo byť spojené s takýmto skutkom.

Smelo môžeme povedať, že v prírode všetko so všetkým súvisí, aj keď sa to na prvý pohľad veľakrát možno nezdá. Dôkazom toho môže byť napríklad kolobeh látok v potravovom reťazci, alebo aj kolobeh vody.

Predstavme si, že vypustíme do ovzdušia emisie, ktoré vyhubia nech len jeden bylinný druh. Možno práve ten druh je jediným zdrojom potravy pre príklad antilopy a jediným útočiskom nejakého druhu hmyzu. Spúšťa sa reťazová reakcia.

Antilopy prichádzajú o zdroj potravy. Hmyz o domov. Oba druhy sú odsúdené na zánik.

Vyhynutím antilôp však však stratia povedzme 60% svojej potravy levy, gepardy, hyeny, šakaly, supy a iné. Vyhynutím konkrétneho druhu hmyzu prichádzajú o potravu menší vtáci.

Menší vtáci vyhynú úplne, lebo prišli o potravu. Tým, že vyhynuli ale zase niekto (iné druhy živočíchov) prichádzajú o potravu.

Zatiaľ predátory levy, gepardy, hyeny, šakaly začínajú vo veľkom loviť zebry, aby sa nasýtili. Lenže zebry sa nedokážu rozmnožovať tak rýchlo, aby nasýtili všetkých. Zebry miznú. Predátory zostávajú bez potravy a útočia samé na seba, až postupne hynú.

Step zostáva prázdna.

Samozrejme, že to nie je až také jednoduché, lebo na stepiach nežijú len antilopy a zebry, ale ako zjednodušený model na vykreslenie dôsledkov ohrozenia biodiverzity to stačí.

Iným dôvodom zachovania biodiverzity môže byť aj vedecké hľadisko. Mnohé druhy organizmov zatiaľ takmer ešte nepoznáme a niektoré z nich ani nebudeme mať možnosť bližšie spoznať.

Mnohé druhy rastlín a živočíchov môžu pritom v budúcnosti zohrať významnú úlohu (napr. ako alternatívny zdroj potravy, alebo v biologickom boji proti škodcom, či pri výrobe liečiv a pod.). Ich vyhubením sa pripravujeme o možnosti, o ktorých zatiaľ nemáme ešte ani tušenia.

No a neposledným dôvodom je aj hľadisko estetické. Určite pôsobí na človeka estetickejšie pestro zakvitnutá lúka jako degradované pasienky, prípadne lány kukurice na tom istom mieste.