Populačná explózia je jav spojený s veľkým rastom ľudskej populácie, teda s mnohonásobným a stále rýchlejším znásobovaním jedincov populácie od jej vzniku.

Človek je súčasťou bioty na Zemi. Ako živý organizmus sa musí riadiť prírodnými zákonmi pre vznik, rozvoj a zachovanie života. Tieto však nepôsobia tak bezprostredne ako u iných organizmov, pretože človek na Zemi má osobitné postavenie. Je dané jeho rozumovými a sociálnymi danosťami. Tieto danosti vzďaľujú človeka od prírody a prírodných zákonitostí, najmä v základných otázkach, ako sú:

Zachovanie ľudskej populácie, so zreteľom na vnútrodruhovú konkurenciu (premnoženie, zachovávanie málo životaschopných a neodolných jedincov).
Potravné vzťahy, výživa, produkcia potravy, nadmerná konzumácia, plytvanie, hladomory.
Existencia živých organizmov a zachovanie genofondu bioty v jeho pestrosti a rôznorodosti.
Podmienky pre zachovanie a rozvoj života, kvalita životného prostredia.
Racionálne využívanie obnoviteľných a neobnoviteľných zdrojov.
Preľudnenie Zeme, z hľadiska doterajšieho rastu populácie, je veľmi aktuálna hrozba. Podľa údajov OSN je prírastok obyvateľstva podstatne rýchlejší, než sa v roku 1985 predpokladalo.

Zdvojnásobovanie počtu obyvateľstva od roku 7 000 pred našim letopočtom, kedy bolo 10 miliónov ľudí na Zemi, naberalo stále rýchlejší trend. V tomto čase zdvojnásobenie obyvateľov z 10 miliónov na 20 miliónová trvalo 2 500 rokov.

Zdvojnásobovanie sa zrýchľovalo. Na začiatku nášho letopočtu to bolo za l 000 rokov. V rokoch 1700 - 1850 vzrástlo ľudstvo za 150 rokov zo 600 miliónov na 1,2 miliardy. Za ďalších 100 rokov to bolo zdvojnásobenie na 2,5 miliardy a od roku 1950 do 1987, tj, už za 37 rokov na 5 miliárd.

V roku 2001 dosiahol počet obyvateľov 6 miliárd. To znamená prírastok 1 miliardu za 14 rokov!

Predpokladá sa, že do konca 21. storočia bude na Zemi 14 miliárd obyvateľov. Rast počtu obyvateľov sa na Zemi zrýchlil na prelome 19. a 20. storočia.

Nájdenie východiska z hrozby preľudnenia je jedným z kľúčov k zabezpečeniu trvalo udržateľného rozvoja ľudstva. Premnoženie populácií organizmov, ale aj človeka, vedie k vnútornému rozporu jedinec a populácia. Geneticky zakódovaný zákon zachovania druhu obetuje jedincov pre záchranu celej populácie.

Brzdiace procesy na udržanie rovnováhy medzi rastom obyvateľstva a podmienkami pre zabezpečovanie jeho existencie môžu mať autoregulačný a antroporegulačný charakter.

Autoregulačné procesy

- v ľudskej spoločnosti vychádzajú z prírodných zákonitostí. Môžeme sem zaradiť napríklad:

Sociálne napätia, vojny, násilnosti, rasové pogromy a všetky procesy, ktoré brzdia premnoženie.
Prírodné katastrofy pôsobia ako brzdiaci faktor proti premnoženiu, ale súčasne aj ohrozujú existenciu populácií zhoršením kvality prostredia a potravinových zdrojov (hladomory, povodne, zemetrasenia, erupcie sopiek a pod.).
Civilizačné choroby, epidémie (rakovina, AIDS, mor, cholera a i.)

Antroporegulačné mechanizmy

- sú často v rozpore s autoregulačnými. Patrí medzi ne napríklad:

Snaha po zachovaní života za každú cenu, napriek tomu, že sa narušuje rovnováha zdravého genetického fondu ľudskej populácie.
Zabezpečovanie blahobytu pre privilegovanú skupinu ľudskej populácie na úkor prevažujúceho zvyšku populácie.
Odprírodnenie človeka, ktoré, ak sa neusmerní správnou výchovou, vedie k disharmónii ľudskej spoločnosti, a tiež k rozporom s podmienkami existencie človeka.
Priestorová a ekonomická disproporcia vo vývoji ľudstva.
V súčasnej dobe žije na Zemi vyše 6 miliárd obyvateľov a predpokladá sa zdvojnásobenie počtu v priebehu 40 až 50 rokov. Každým rokom pribúda 100 miliónov detí.

Najľudnatejšou krajinou sveta je Čína (1,3 miliardy obyvateľov), druhá je India (1,1 miliardy), tretie USA (takmer 300 miliónov).