Prirodzené spoločenstvá zeme
Termín svetová ekológia používal nemecký zoológ Ernst Haeckel (1834-1919), prezývaný „nemecký Darwin”. Definoval ju ako „vzťah živočíchov k životnému prostrediu organickej i anorganickej podstaty”. Koreň slova tvorí grécky výraz oikos, čo znamená domov alebo miesto, kde sa žije. Haeckel chcel povedať, že rastlinám, hmyzu, zvieratám a prostrediu, v ktorom žijú, sa nedá porozumieť, ak ich budeme skúmať oddelene. Jednotlivé vzťahy tvoria totiž jediný ucelený komplex. Ekológia však neznamenala viac než slovo, pokým za ním vedci v 20. storočí nezačali hľadať konkrétny význam.
V 20. rokoch nemecký biológ August Thienemann prišiel s teóriou trofických vzťahov, ktorá rozdeľuje rôzne organizmy podľa toho, akú časť potravinového reťazca tvoria. Najnižšie stoja zelené rastliny, ktoré slnečnú energiu premieňajú na potravu bylinožravcov. Tieto naopak požierajú mäsožravci. Britský ekológ Charles Elton (1900) 20 rokov študoval živočíchy žijúce na lúkach v lesoch a vo vodných tokoch v okolí Oxfordu. Tak vznikla jeho teória o ekologických utočištiach (úlohách, ktoré zastávajú jednotlivé organizmy). Poukazoval aj na to, že Thienemannovy trofické stupne majú tvar pyramídy, pričom najväčší počet živočíchov tvorí jej úpätie, a naopak na špičke zostáva len niekoľko predátorov, akým je napríklad líška.
Stúpajúci význam ekológie narušilk pohodlné vedecké rozdelenie prírody do rôznych kategórií. Ekológia pôvodne bola odevetvím biológie, v 60. rokoch potom však navýšila na politickom význame. Obavy z rozrastajúceho sa ľudstva, znečisteného ovzdušia a ubúdajúcej pananskej prírody sa dajú riešiť len s pomocou ekologických pojmov. Jediná malá zmena v ekosystéme, napríklad vyhladenie zdanlivo nepodstatného druhu, môže mať na celok obrovský vplyv. Tieto myšlienky zneli ako rajská hudba kritikom spoločenských vzťahov, Ako je theodore Roszak, ktorý ekológiu v roku 1973 označil za „podvratnú vedu”, ktorá je „holistická, vnímavá, dôverčivá, ktorá úmyselne neškodí a ktorá má hlboko zakorenené estetické cítenie”.
Od tej doby sa ekológia stala ako pojmom, tak vedou. Zástanci ochrany životného prostredia sa oháňajú svojimi princípmi, kritikom vedecké metódy zvané redukcionizmus zase imponuje dôraz, ktorý ekológia kladie na celok.

Tichá jar
V 40. a 50. Rokoch chemici vyrábali nové účinné pesticídy proti hmyzu a chorobám rastlín. Medzi ne patril aj insekticid zvaný DDT, ktorý zabíja vši prenášajúce týfus a moskyty šíriace maláriu.