Hlad nie je len nepríjemný pocit, ktorý niekedy cítime pred jedlom. Je to predovšetkým strašná pohroma, pre ktorú každoročne padnú za obete státisíce ľudí, hlavne deti. V 20.storočí radi veríme tomu, že pokrok vo vede a technike dokáže zázraky vo všetkých sférach života a že zaistí blahobyt celému ľudstvu. Lenže toto platí iba v priemyselne vyspelých krajinách s vysokou životnou úrovňou. Vo svete sa dosýta najedia dvaja ľudia z troch. Tým, ktorí majú to šťastie, že žijú v bohatších krajinách, kde má každý jedla viac ako potrebuje, môže tento problém pripadať neuveriteľný. A predsa je pravdivý. Príčinou tohto stavu je predovšetkým stále sa zvyšujúci nekontrolovateľný počet obyvateľstva v krajinách s nepatrnými potravinovými zdrojmi, kde je poľnohospodárska technika na veľmi nízkej úrovni.

Najúčinnejším prostriedkom boja proti hladu zostáva možnosť zvýšiť výrobu potravín, zvlášť potom zabezpečiť jej rovnomernejšie rozdeľovanie a ochranu potravín pred škodcami, hlavne hlodavcami. Za týmto účelom založila medzinárodná Organizácia Spojených Národov v roku 1945 Potravinovú a poľnohospodársku organizáciu FAO. Spáva OSN uvádza, že ,,množstvo potravín, ktoré mestský obyvateľ vyhodí do odpadkov, obsahuje v priemere toľko kalórií, koľko Ázijčan alebo Afričan potrebuje na 24 hodín, aby neumrel od hladu“. V súčasnej dobe hladujú v Afrike desiatky miliónov obyvateľov a ich počet sa blíži až k 100 miliónom. Mŕtve telá sú krutým svedectvom hladu a sucha a výzvou poburujúcou svetovú verejnosť z neodkladnej pomoci. V poslednom desaťročí trpí čierny kontinent abnormálnym suchom, omnoho väčším než boli suchá v minulom desaťročí, snáď vôbec najhorším v tomto storočí. Najviac sú postihnuté štáty v rohu Afriky- Etiópia, Sudán, ČAD a predovšetkým Somálsko, kde denne umiera viac ako 700 ľudí a z toho sú to najčastejšie deti. Počet obetí hladomoru sa stále zvyšuje. Katastrofálne sucho ohrozuje bezprostredne životy viac ako 30 miliónov obyvateľov Afriky v Angole, Botswane, Leshote, Malawi, Mozambiku, Namíbii, Svazijsku, Tanzánii, Zambii, Zimbabwe. Afrika je najchudobnejší kontinent s najväčším počtom najmenej rozvinutých krajín (32) na svete, kde vládne chudoba, hlad a v dôsledku toho podvýživa a choroby. Pre chudobných poľnohospodárov v suchých oblastiach Afriky majú klimatické zmeny a nedostatok vodných zrážok alebo dokonca ich dlhodobá absencia- ako je to tento rok- ďalekosiahle následky. Suchá spôsobujú neúrodu poľnohospodárskych plodín a vysychanie pastvín. V rozvojových krajinách, v ktorých je väčšina závislá na samozásobiteľskom poľnohospodárstve, môžu dlhotrvajúce suchá spôsobiť všeobecné hladovanie a smrť. Práve suchá sú hlavnou príčinou hladomoru v Afrike a niektorých častiach Ázie, vrátane Číny a Indie. Hladomor je definovaný ako obdobie dlhotrvajúceho nedostatku potravín, ktoré vedie k hromadnému hladovaniu a úmrtiu obyvateľstva. K najväčšiemu hladomoru došlo v Číne v rokoch 1959-1961, pri ktorom zomrelo približne 30 miliónov obyvateľov. Suchá ako obdobia, kedy priemerné dažďové zrážky v nejakej oblasti značne poklesnú pod úroveň normálneho množstva na dosť dlhý čas. Suchá môžu mať za následok zníženie stavu vody vo vodných tokoch, jazerách a prameňoch, ktoré sú napájané zo zásob podzemných vôd. Tiež spôsobujú pokles vlhkosti pôdy. To spôsobí neúrodu a nedostatok pôdy na pasenie hospodárskych zvierat.

Existuje východisko z tejto priepasti hladu a zúfalstva? Jedným je zníženie populačného rastu programami plánovaného rodičovstva. Zmenšenie populačného rastu a rozumnejšie hospodárenie s prírodnými zdrojmi by viedli i k odstráneniu nedostatku potravín a najväčšej biedy. Bez sústavnej pomoci OSN by Afrika vôbec nebola schopná zvládnuť svoje zložité problémy. Obrovský podiel v pomocných akciách pozostáva nielen z priamo potravinovej pomoci, ale z dlhodobej podpory poľnohospodárstva. Treba dodať, že aj keď sa nás tento problém až tak netýka, mali by sme si uvedomiť závažnosť situácie. Denno-denne kvôli hladu a biede umierajú milióny ľudí a to skutočne stojí za pozornosť, treba o tom hovoriť. Mali by sme sa pokúsiť zmierniť tento problém.