Odpad je vec, ktorej sa majiteľ chce zbaviť alebo tiež hnuteľná vec, ktorej odstránenie je potrebné z hľadiska ochrany životného prostredia. Odpady majú dnes viaceré škodlivé účinky na životné prostredie, zdravie ľudí i na našu ekonomiku.

Dva typy odpadu:
1) Prírodný odpad v kolobehu látok rastliny – bylinožravce - mäsožravce - chrobáky - mikroorganizmy je teoreticky dokonalý. Každý prírodný odpad má svojho odberateľa a spotrebiteľa.
2)Odpad vzniknutý v dôsledku ľudskej činnosti predstavuje však výrazný problém. Pre ľudský odpad neexistuje takmer žiaden odberateľ, ktorý by ho prirodzenou cestou vedel spracovať a využiť pre seba. Ľudia, na rozdiel od prírody, vytvárajú také druhy odpadu, s ktorými si príroda sama nevie poradiť.
Asi najstaršia zachovaná skládka na svete leží pri francúzskom meste Solutré. Pred asi 40 000 rokmi sa v okolí utáborili pravekí lovci. Pasienky tu končia strmým zrázom, pod ktorým sa našla rozsiahla, až 2 a pol metra hrubá vrstva kostí divokých zvierat.

Príčiny hromadenia odpadu
• priemyselný a hospodársky rozvoj
• používanie materiálov s dlhou dobou rozkladu
• nedostačujúce a veľakrát neúčinné technológie likvidácie odpadu
• nedostačujúce legislatíva o povinnosti o spôsobe odstraňovania odpadov

Príčinou pribúdania odpadov je hlavne vzostup priemyselnej výroby, rozširovanie miest a masové používanie plastov, teda materiálov ktoré nie sme schopní 100%-ne zužitkovať, ale ani bezo zvyšku zlikvidovať.

Napríklad PVC (polyvinylchlorid) sa používa na výrobu vodovzdorných potrubí, tašiek, vreciek, pršiplášťov, záhradných hadíc. Polyetylén slúži na výrobu plastových odpadových nádob, plastových fliaš a iných potravinových obalov. Z polystyrénu sú jednorázové misky, poháriky, obaly. Nylon sa používa na výrobu odevov, kobercov, rybárskych sietí atď.

Tieto všetky materiály človek nie je schopný zužitkovať naplno, napriek tomu ich ďalej vyrába a používa. Po použití ich nechá rozložiť sa časom. Tento čas však môže v závislosti od druhu materiálu byť rôzne dlhý, niekoľko desiatok, stoviek rokov.

Napríklad len ohorok z bežnej cigarety sa rozkladá okolo 100 rokov.

Rezervy sú aj v legislatívach jednotlivých štátov, ktoré by mali dohliadať a usmerňovať produkciu, či likvidáciu odpadov.  Na Slovensku sa v skládkach skladuje takmer 80% všetkého odpadu. Viac odpadu skladujú na skládkach v Taliansku až 90%, vo Veľkej Británií až 83%, ale napríklad v Japonsku skladujú len 31%, v Dánsku 30%, v Švajčiarsku 15% a v Rakúsku asi len 10% odpadu.

Rozdelenie odpadu:
Komunálny odpad
Stretávame sa s ním denno-denne. Patria sem bežné odpadky, napr. zvyšky potravín, kuchynský odpad, odpad po drobných stavebných opravách, odpad z kúrenia, no najväčší podiel tejto skupiny tvoria plastové obaly a najrôznejšie kovové, sklenené, drevené a papierové odpadky. Sú objemné, väčšinou sa skladujú na mestských skládkach alebo spaľujú. Sú vhodné na recykláciu.

Organické odpady
Pôvod majú v mäsokombinátoch, obchodných a reštauračných zariadeniach, kožušníctve, výrobe a skladovaní potravín, liekov alebo krmív. Môžu obsahovať choroboplodné mikroorganizmy, sú dobrým prostredím na liahnutie múch, a s tým je spojené kvasenie a hnitie. V okolí organických odpadov sa môžu nachádzať hlodavce. Zvláštnu pozornosť je nutné venovať biologickému odpadu z nemocníc a zdravotníckych oddelení. Zneškodňujú sa v spaľovniach, kafilériách alebo zakopávaním na vyhradenom mieste. Je veľmi nebezpečné zneškodňovať ich s komunálnym odpadom na skládkach, hlavne ak by sa k nim dostali deti alebo iné nepovolané osoby.

Toxické odpady
Sú veľmi nebezpečnou skupinou látok, pretože ohrozujú zdravie človeka, ničia rastliny a živočíchy. Medzi najtoxickejšie patria polychlórované dioxíny, furány a bifenyly, ktoré vznikajú pri spracovaní chemických látok a pesticídov obsahujúcich chlór, pri bielení papiera elementárnym chlórom či pri výrobe PVC. Do prostredia sa najviac dostávajú zo spaľovní odpadu. Toxické odpady sa ukladajú na vyhradené skládky, predtým je však potrebné zneškodniť ich toxické účinky alebo ich chemicky zmeniť tak, aby neznehodnotili povrchovú ani pozemnú vodu a aby nemohlo dôjsť ani k náhodnej otrave ľudí alebo zvierat.

Rádioaktívny odpad
Je nebezpečný podobne ako toxické látky. Na rozdiel od nich, rádioaktívne účinky pretrvávajú niekoľko sto až tisíc rokov. Pochádza najmä z jadrových elektrární. Existujú vo všetkých konzistenciách – plynné, kvapalné, tuhé. Ukladať možno len tuhé odpady. Plynné exhaláty s obsahom rádioaktívnych látok musia prechádzať filtrami, kde sa splodiny odchytia a koncentrujú. Filtre potom predstavujú súčasť tuhého rádioaktívneho odpadu. Kvapalné sa chemicky spracúvajú, zahusťujú a upravujú najčastejšie bitumenáciou alebo cementáciou. Bitumenácia - kvapalný radioaktívny odpad sa rovnomerne rozptýli v roztavenom bitumene, táto zmes sa zaleje do pozinkovaných oceľových sudov a nechá sa stuhnúť. Cementácia – kvapalný radioaktívny odpad sa viaže na cement a vznikajú pevné betónové bloky. Rádioaktívne odpady sa uskladňujú v tzv. pohrebiskách rádioaktívnych látok, kde je nutné zabezpečiť tienenie gama žiarenia a merať rádioaktivitu v okolí.

Domáci odpad:
• organický odpad (bioodpad)- tvorí takmer polovicu komunálneho odpadu, sem zaraďujeme zeleninové a ovocné zvyšky, záhradný odpad, zeleň, zbytky jedál. Netriedený organický odpad zmiešaný s ostatnými druhmi odpadu prispieva k znečisteniu územia, hoci najvhodnejšie ekologicky i ekonomicky by bolo organický odpad kompostovať a premieňať na hnojivo.
• papier - tvorí asi 20 % odpadu- je možné ho v plnej miere recyklovať, hlavne keď sa v súčasnosti papierom vo veľkej miere plytvá.
• sklo - tvorí asi desatinu vyhadzovaného odpadu. Len asi 1 z 20-tich fliaš v SR je dnes recyklovaná, hoci recyklácia je pomerne jednoduchá
• plasty - tvoria hmotnosťou síce menej než 8 % odpadu, no objemovo oveľa viac, čo je dôležité najmä na skládkach, kde je objem dôležitejší ako hmotnosť. Plasty sú vyrábané väčšinou z neobnoviteľnej ropy, ktorej známe zásoby sa odhadujú na cca 40 rokov. Len pri jej doprave uniká ročne do povrchových vôd 3,5 milióna ton. Biologický rozklad plastov v prírode či na skládkach je dlhodobý, trvá niekoľko desiatok rokov. Preto súčasný trend neobmedzeného používania plastov na čokoľvek je veľmi nebezpečný. Pri spaľovaní niektorých druhov plastov unikajú do ovzdušia škodlivé látky.
• kovy - tvoria takmer 5 % komunálneho odpadu, sú vo veľkej miere recyklované, vďaka finančnej náročnosti výroby a obmedzenosti zdrojov. Ich výroba je energeticky veľmi náročná a ich ťažba značne poškodzuje prírodu.
• textil - v odpade 4 %, ale i ten môže byť často užitočný iným, alebo pomôcť v charite.
• nebezpečné odpady - tvoria síce "len" 1 %, ale ohrozujú kvalitu zdravia ľudí, sú to rozličné chemikálie a zlúčeniny, ktoré v určitej forme ohrozujú zdravie organizmov a kvalitu prostredia. V SR už dnes vieme recyklovať z nebezpečných odpadov akumulátory, žiarivky a výbojky. Zatiaľ sa nedosahuje plná vyťaženosť ani jestvujúcich recyklačných kapacít a mnohé nebezpečné odpady sa namiesto recyklácie vyhadzujú na skládky, do spaľovní, niekedy dokonca i na čierne skládky do prírody.

Ak znečistíme jednu zložku prostredia, znečistenie sa roznesie aj na ostatné a zasiahne všetky formy existencie života na Zemi. Nevyhne sa mu ani človek. Dôsledok veľkého rastu odpadov je aj vznik neorganizovaných divokých skládok. Takéto obzvlášť ohrozujú prírodu, pretože odpad nie je triedený z hľadiska nebezpečnosti, ale všetko je na jednej hromade. Takéto skládky zamorujú pôdu, ovzdušie, povrchovú aj spodnú vodu.