Odpad je vec, ktorej sa majiteľ chce zbaviť alebo tiež hnuteľná vec, ktorej odstránenie je potrebné z hľadiska ochrany životného prostredia. Odpady majú dnes viaceré škodlivé účinky na životné prostredie, zdravie ľudí i na našu ekonomiku.

Dva typy odpadu:
1) Prírodný odpad v kolobehu látok rastliny – bylinožravce - mäsožravce - chrobáky - mikroorganizmy je teoreticky dokonalý. Každý prírodný odpad má svojho odberateľa a spotrebiteľa.
2)Odpad vzniknutý v dôsledku ľudskej činnosti predstavuje však výrazný problém. Pre ľudský odpad neexistuje takmer žiaden odberateľ, ktorý by ho prirodzenou cestou vedel spracovať a využiť pre seba. Ľudia, na rozdiel od prírody, vytvárajú také druhy odpadu, s ktorými si príroda sama nevie poradiť.
Asi najstaršia zachovaná skládka na svete leží pri francúzskom meste Solutré. Pred asi 40 000 rokmi sa v okolí utáborili pravekí lovci. Pasienky tu končia strmým zrázom, pod ktorým sa našla rozsiahla, až 2 a pol metra hrubá vrstva kostí divokých zvierat.

Príčiny hromadenia odpadu
• priemyselný a hospodársky rozvoj
• používanie materiálov s dlhou dobou rozkladu
• nedostačujúce a veľakrát neúčinné technológie likvidácie odpadu
• nedostačujúce legislatíva o povinnosti o spôsobe odstraňovania odpadov

Príčinou pribúdania odpadov je hlavne vzostup priemyselnej výroby, rozširovanie miest a masové používanie plastov, teda materiálov ktoré nie sme schopní 100%-ne zužitkovať, ale ani bezo zvyšku zlikvidovať.

Napríklad PVC (polyvinylchlorid) sa používa na výrobu vodovzdorných potrubí, tašiek, vreciek, pršiplášťov, záhradných hadíc. Polyetylén slúži na výrobu plastových odpadových nádob, plastových fliaš a iných potravinových obalov. Z polystyrénu sú jednorázové misky, poháriky, obaly. Nylon sa používa na výrobu odevov, kobercov, rybárskych sietí atď.

Tieto všetky materiály človek nie je schopný zužitkovať naplno, napriek tomu ich ďalej vyrába a používa. Po použití ich nechá rozložiť sa časom. Tento čas však môže v závislosti od druhu materiálu byť rôzne dlhý, niekoľko desiatok, stoviek rokov.

Napríklad len ohorok z bežnej cigarety sa rozkladá okolo 100 rokov.

Rezervy sú aj v legislatívach jednotlivých štátov, ktoré by mali dohliadať a usmerňovať produkciu, či likvidáciu odpadov. Na Slovensku sa v skládkach skladuje takmer 80% všetkého odpadu. Viac odpadu skladujú na skládkach v Taliansku až 90%, vo Veľkej Británií až 83%, ale napríklad v Japonsku skladujú len 31%, v Dánsku 30%, v Švajčiarsku 15% a v Rakúsku asi len 10% odpadu.

Rozdelenie odpadu:
Komunálny odpad
Stretávame sa s ním denno-denne. Patria sem bežné odpadky, napr. zvyšky potravín, kuchynský odpad, odpad po drobných stavebných opravách, odpad z kúrenia, no najväčší podiel tejto skupiny tvoria plastové obaly a najrôznejšie kovové, sklenené, drevené a papierové odpadky. Sú objemné, väčšinou sa skladujú na mestských skládkach alebo spaľujú. Sú vhodné na recykláciu.

Organické odpady
Pôvod majú v mäsokombinátoch, obchodných a reštauračných zariadeniach, kožušníctve, výrobe a skladovaní potravín, liekov alebo krmív. Môžu obsahovať choroboplodné mikroorganizmy, sú dobrým prostredím na liahnutie múch, a s tým je spojené kvasenie a hnitie. V okolí organických odpadov sa môžu nachádzať hlodavce. Zvláštnu pozornosť je nutné venovať biologickému odpadu z nemocníc a zdravotníckych oddelení. Zneškodňujú sa v spaľovniach, kafilériách alebo zakopávaním na vyhradenom mieste. Je veľmi nebezpečné zneškodňovať ich s komunálnym odpadom na skládkach, hlavne ak by sa k nim dostali deti alebo iné nepovolané osoby.

Toxické odpady
Sú veľmi nebezpečnou skupinou látok, pretože ohrozujú zdravie človeka, ničia rastliny a živočíchy. Medzi najtoxickejšie patria polychlórované dioxíny, furány a bifenyly, ktoré vznikajú pri spracovaní chemických látok a pesticídov obsahujúcich chlór, pri bielení papiera elementárnym chlórom či pri výrobe PVC. Do prostredia sa najviac dostávajú zo spaľovní odpadu. Toxické odpady sa ukladajú na vyhradené skládky, predtým je však potrebné zneškodniť ich toxické účinky alebo ich chemicky zmeniť tak, aby neznehodnotili povrchovú ani pozemnú vodu a aby nemohlo dôjsť ani k náhodnej otrave ľudí alebo zvierat.

Rádioaktívny odpad
Je nebezpečný podobne ako toxické látky. Na rozdiel od nich, rádioaktívne účinky pretrvávajú niekoľko sto až tisíc rokov. Pochádza najmä z jadrových elektrární. Existujú vo všetkých konzistenciách – plynné, kvapalné, tuhé. Ukladať možno len tuhé odpady. Plynné exhaláty s obsahom rádioaktívnych látok musia prechádzať filtrami, kde sa splodiny odchytia a koncentrujú. Filtre potom predstavujú súčasť tuhého rádioaktívneho odpadu. Kvapalné sa chemicky spracúvajú, zahusťujú a upravujú najčastejšie bitumenáciou alebo cementáciou. Bitumenácia - kvapalný radioaktívny odpad sa rovnomerne rozptýli v roztavenom bitumene, táto zmes sa zaleje do pozinkovaných oceľových sudov a nechá sa stuhnúť. Cementácia – kvapalný radioaktívny odpad sa viaže na cement a vznikajú pevné betónové bloky. Rádioaktívne odpady sa uskladňujú v tzv. pohrebiskách rádioaktívnych látok, kde je nutné zabezpečiť tienenie gama žiarenia a merať rádioaktivitu v okolí.

Domáci odpad:
• organický odpad (bioodpad)- tvorí takmer polovicu komunálneho odpadu, sem zaraďujeme zeleninové a ovocné zvyšky, záhradný odpad, zeleň, zbytky jedál. Netriedený organický odpad zmiešaný s ostatnými druhmi odpadu prispieva k znečisteniu územia, hoci najvhodnejšie ekologicky i ekonomicky by bolo organický odpad kompostovať a premieňať na hnojivo.
• papier - tvorí asi 20 % odpadu- je možné ho v plnej miere recyklovať, hlavne keď sa v súčasnosti papierom vo veľkej miere plytvá.
• sklo - tvorí asi desatinu vyhadzovaného odpadu. Len asi 1 z 20-tich fliaš v SR je dnes recyklovaná, hoci recyklácia je pomerne jednoduchá
• plasty - tvoria hmotnosťou síce menej než 8 % odpadu, no objemovo oveľa viac, čo je dôležité najmä na skládkach, kde je objem dôležitejší ako hmotnosť. Plasty sú vyrábané väčšinou z neobnoviteľnej ropy, ktorej známe zásoby sa odhadujú na cca 40 rokov. Len pri jej doprave uniká ročne do povrchových vôd 3,5 milióna ton. Biologický rozklad plastov v prírode či na skládkach je dlhodobý, trvá niekoľko desiatok rokov. Preto súčasný trend neobmedzeného používania plastov na čokoľvek je veľmi nebezpečný. Pri spaľovaní niektorých druhov plastov unikajú do ovzdušia škodlivé látky.
• kovy - tvoria takmer 5 % komunálneho odpadu, sú vo veľkej miere recyklované, vďaka finančnej náročnosti výroby a obmedzenosti zdrojov. Ich výroba je energeticky veľmi náročná a ich ťažba značne poškodzuje prírodu.
• textil - v odpade 4 %, ale i ten môže byť často užitočný iným, alebo pomôcť v charite.
• nebezpečné odpady - tvoria síce "len" 1 %, ale ohrozujú kvalitu zdravia ľudí, sú to rozličné chemikálie a zlúčeniny, ktoré v určitej forme ohrozujú zdravie organizmov a kvalitu prostredia. V SR už dnes vieme recyklovať z nebezpečných odpadov akumulátory, žiarivky a výbojky. Zatiaľ sa nedosahuje plná vyťaženosť ani jestvujúcich recyklačných kapacít a mnohé nebezpečné odpady sa namiesto recyklácie vyhadzujú na skládky, do spaľovní, niekedy dokonca i na čierne skládky do prírody.

Ak znečistíme jednu zložku prostredia, znečistenie sa roznesie aj na ostatné a zasiahne všetky formy existencie života na Zemi. Nevyhne sa mu ani človek. Dôsledok veľkého rastu odpadov je aj vznik neorganizovaných divokých skládok. Takéto obzvlášť ohrozujú prírodu, pretože odpad nie je triedený z hľadiska nebezpečnosti, ale všetko je na jednej hromade. Takéto skládky zamorujú pôdu, ovzdušie, povrchovú aj spodnú vodu.

Spôsoby nakladania s odpadmi:
1) Kompostovanie:
Kompostovanie je prírode najbližší spôsob, ako naložiť s organickými zbytkami. Slama, tráva, seno, burina, kvety, lístie, šupky z ovocia a zeleniny a iné zvyšky z kuchyne a záhradky môžu byť mikroorganizmami rozložené a vytvoria kvalitný humus, ktorý je prírodným hnojivom, bohatým na živiny. Je mimoriadne šetrný spôsob zneškodňovania odpadov z poľnohospodárstva a domácností, ktoré sú kvantitatívne najvýznamnejšou skupinou odpadov. Je to najstaršia a najpoužívanejšia recyklačná technológia. Kompostovanie je riadený, prevažne aeróbny mikrobiálny proces, v priebehu ktorého sú organické odpady premieňané na organo-minerálne hnojivo-kompost. Vyzretý kompost je vysoko stabilné hnojivo, čo znamená, že živiny v ňom obsiahnuté sú do pôdy uvoľňované len veľmi pomaly, takže nehrozí ich vylúhovanie do podzemných vôd. Kompostovanie sa skladá z niekoľkých operácií: odpady sa najprv triedia, oddelia sa nekompostovateľné časti, k nevytriedeným odpadom sa pridá rašelina, uhoľný odpad, kaly z čistiarní, obsahujúce mikroorganizmy a živé priemyselné odpady. Takáto zmes sa kompostuje, upravená hromada odpadu sa prekryje asi 20 cm vrstvou zeme.

2) Recyklácia
Týmto spôsobom by sa mali nepoužiteľné veci vyrobiť znovu. Recykláciou sa šetrí prostredie a prírodné zdroje. Oproti likvidácii ušetrí prírodné zdroje, energiu, zníži množstvo odpadov. Odborné štúdie dokázali, že recykláciou sa ušetrí viac energie, ako môžeme získať spaľovaním. Recyklovaním 1 tony starého papiera sa pri výrobe ušetrí 500 – 600 kWh elektrickej energie. Recyklácia začína naším triedením na jednotlivé zložky – papier, sklo, kovy, textil, plasty a časť nebezpečných odpadov. Odtiaľ putujú do papierní, sklární, železiarní ... kde ich použijú ako surovinu na výrobu nových výrobkov.
Ekonomický prínos recyklácie a triedeného zberu je:
>Úspora primárnych surovín a energie, finančných nákladov na ne
>Úspora miest na skládkach odpadov
>Zníženie zaťaženia životného prostredia a zdravia ľudí pri ťažbe primárnych surovín a pri zneškodňovaní odpadov
>Recyklácia uvoľní tisíce hektárov na zmysluplnejšie využitie
- papier novinový, časopisy, knihy bez tvrdých obalov, zošity, kartóny. Pri výrobe papiera sa dnes používa až polovica odpadového papiera.
- sklo - neznečistené fľaše od nápojov a oleja, poháre zo zaváranín, ostatné sklenené obaly, rozbité sklo (bez kovových a plastových uzáverov, nie zrkadlá, žiarivky, porcelán, mliečne sklo...). Sklo sa po vyčistení a triedení drví, taví a vyrábajú sa nové Saše
- kovový šrot - neznečistené predmety kovové rôznych veľkostí a tvarov
- plasty - používajú sa materiály: PE-LD polyetylén (s nízkou hustotou), PE-HD polyetylén (s vysokou hustotou), PP polypropylén, PVC polyvinylchlorid, PS polystyrén, PET polyetyléntereftalát. Viac ako 60% obalov z plastu sa používa na balnie potravín a nápojov.Jedným z najhoršie recyklovateľných materiálov sú plasty, pretože sa na trhu vyskytujú v mnohých podobách. Môžu sa recyklovať len na produkt s nižšou kvalitou – plastová PET fľaša od nápojov sa môže len vyčistiť, rozomlieť na malé kúsky a použiť ako vypchávka do kresiel. Značné množstvo plastového odpadu napriek tomu ostane nevyužité, pretože jeho zostatková cena je zanedbateľná.
- olovené akumulátory, suché galvanické články, batérie s obsahom ortuti, ortuťové žiarivky a výbojky, vyradené lieky - po vytriedení ich môžeme špeciálnymi postupmi recyklovať či opatrne znehodnotiť. Po vyhodení do zmiešaného odpadu by sa stali na skládkach nebezpečným odpadom, ktorý by ohrozoval prostredie.

3) Skládkovanie
Skládky sú povrchové úložiská odpadov, poznáme dva typy skládok - povolené, riadené skládky, ktoré sú oficiálne určené na skládkovanie odpadu a sú čiastočne udržiavané, kontrolované a prípadne zriedka i rekultivované (po naplnení vrátené do pôvodného stavu) a na ich projektoch sa podieľajú geológovia, hydrológovia, chemici... a tzv. divoké, čierne, neriadené skládky, ktoré vznikli pričinením neporiadnych občanov, obcí

Riadené skládky sú vybudované väčšinou na geologicky stabilnom a nepriepustnom podloží, zospodu izolované vrstvou ílu alebo syntetickou podložkou. Nemali by sa tu ukladať materiály, ktoré sú nebezpečné, ako sú malý domáci chemický odpad, priemyselný a toxický odpad. Na skládke sa ako vedľajší produkt rozkladných mikroorganizmov vytvárajú škodlivé skládkové plyny. Vzniká hlavne metán, tiež CO2 a v menšej miere rôzne toxické, agresívne, nebezpečné plyny, ktoré prenikajú do okolitého prostredia a kontaminujú ho. Často v oblasti takýchto skládok dochádza k premnoženiu škodcov, akými môžu byť napríklad potkany. Tieto sem prichádzajú hľadať potravu. Pri kontakte so škodlivými látkami sa ale môžu stať, ak nie obeťami, tak nositeľmi rôznych chorôb a infekcií, ktoré následne rozširujú

4) Spaľovanie
Spálením sa zníži objem odpadu o cca 80-90 %. Spaľovňa robí len z jedného druhu odpadu niekoľko ďalších: znečistený vzduch, toxický popol. Do ovzdušia unikajú mnohé škodlivé látky: napr. ťažké kovy, ftaláty, dioxíny, furány a ďalšie. Premenou pevných a kvapalných toxických odpadov na plynné emisie spaľovne vlastne zväčšujú objem odpadov, lebo ho miesia so vzduchom a rozptyľujú znečisťujúce látky do pôdy, vody a ovzdušia. Spaľovaním tuhých nebezpečných odpadov možno získať paru pre rozličné technologické procesy a teplo na ohrev technologickej alebo úžitkovej vody.
Spaľovne na likvidáciu nebezpečných odpadov obsahujú spravidla rotačnú spaľovaciu pec, doplnenú dohrievaciou komorou. Rozsah pracovných teplôt je 900 – 1300 °C. Spaľovať sa však nemôže akýkoľvek odpad. Napríklad pri spaľovaní umelohmotných látok dochádza k úniku jedovatých karcinogénnych látok, ktoré majú za následok vznik rakoviny.

Dôsledky rastu odpadov
• znečisťovanie životného prostredia
• tvorba skládok
• premnoženie škodcov v miestach vysokej koncentrácie odpadu
• riziko vzniku nákazlivých chorôb a infekcií
• trvalé zaťaženie prostredia
• zníženie estetickej hodnoty krajiny

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk