Termín „ekológia“ navrhol nemecký biológ Ernst Haeckel. V druhej polovici 19.st. ju prvýkrát charakterizoval ako samostatný vedný odbor, ktorý skúma „ekonómiu prírody“. Slovo ekológia je odvodené z gréckeho „oikos“, čo znamená dom, alebo obydlie.
Ekológia skúma vzájomné vzťahy medzi organizmami a ich prostredím.
Autekológia - skúma vzťahy jedincov toho istého druhu k prostrediu.
Synekológia – skúma vzťahy rôznych skupín organizmov k prostrediu.
Ekológia krajiny – skúma vzťahy medzi organizmami a ich prostredím na veľkých častiach zemského povrchu
Ekológia človeka- skúma vzťah človeka k prostrediu.
Základné ekologické pojmy
Biotop – je životný priestor, kde žije jedinec
Stanovište – je topograficky vymedzený priestor, kde žije jedinec -topograficky vymedzený biotop.
Zoocenóza – zložité spoločenstvá živočíchov žijúcich na určitom území
Fytocenóza – zložité spoločenstvá rastlín žijúcich na určitom území
Biocenóza- zložité spoločenstvá organizmov žijúcich na určitom území.
Ekosystém - ekologická sústava – biocenóza a jej neživé prostredie -tvorí ho spoločenstvo spolu s abiotickým prostredím.
Biosféra – súhrn všetkých ekosystémov na Zemi.
Populácia – skupina organizmov rovnakého druhu žijúca v určitom priestore a v určitom čase
Spoločenstvá – populácie niektorých druhov mikroorganizmov, rastlín a živočíchov vyskytujúce sa v určitých abiotických podmienkach spoločne nadväzujú medzi sebou vzťahy. Umelo vytvorené spoločenstvá sú druhovo chudobné a nestabilné. Prírodné spoločenstvá majú druhovú rozmanitosť.
Ekoton – prechodné pásmo medzi jednotlivými spoločenstvami
Vzťah organizmov a prostredia
Optimálne podmienky- súhrn určitých najvhodnejších podmienok.
Minimálne podmienky - najnevhodnejšie podmienky, za ktorých organizmus ešte môže prežiť – pri dolnej hranici.
Maximálne podmienky – najnevhodnejšie podmienky, za ktorých organizmus ešte môže prežiť - pri hornej hranici
Ekologická valencia – rozmedzie podmienok prostredia, ktorým sa organizmus môže prispôsobiť, adaptabilita na životné prostredie
Abiotické podmienky – súhrn vplyvov, faktorov neživej časti prostredia
Biotické podmienky – súhrn vplyvov živých organizmov na život jedinca
Bioindikátory – organizmy podľa ktorých môžeme usudzovať, aké sú vlastnosti prostredia. Majú úzku ekologickú valenciu k niektorej podmienke prostredia
Kozmopolitné organizmy- organizmy, ktoré sú prakticky rozšírené na celom svete
Relikty – pôvodné organizmy, ktoré sa vyskytujú na miestach, kde do určitej miery zostali zachované podmienky prostredia.
ABIOTICKÉ ZLOŽKY PROSTREDIA
Medzi abiotické zložky prostredia patrí slnečné žiarenie, voda, vzduch, chemické zloženie pôdy a i.
SLNKO
Je základným zdrojom energie pre život na Zemi. Elektromagnetické vlny, ktoré prenikajú na Zem majú dĺžku v rozmedzí 290 – 5000 nm. Ultrafialové svetlo je do 400 nm, viditeľné svetlo 400-800nm a infračervené svetlo je nad 800nm.
UV žiarenie má kratšiu vlnovú dĺžku, fotóny teda majú väčšiu energiu a jeho účinky na bunku sú väčšie ako u viditeľného svetla.
UV žiarenie preniká na povrch Zeme iba v malom množstve, väčšinou je zachytávané v stratosféra ozónovou vrstvou. Ozón je trojmolekulový kyslík, ktorý sa nachádza v stratosfére – 15 –50 km nad povrchom Zeme. Jeho maximálna koncentrácia je vo výške 20 – 30 km nad povrchom Zeme. Ozónová vrstva pôsobí ako ochranný filter pred pôsobením škodlivého UV žiarenia _ predovšetkým UV-B žiarenia. V malom množstve je UV pre organizmy nevyhnutné. Jeho pôsobením sa z provitamínu D tvorí v koži vitamín D. Vo väčších dávkach je však životu nebezpečné.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Ekológia
Dátum pridania: | 12.11.2007 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | Anaheid | ||
Jazyk: | Počet slov: | 2 102 | |
Referát vhodný pre: | Gymnázium | Počet A4: | 6.4 |
Priemerná známka: | 2.96 | Rýchle čítanie: | 10m 40s |
Pomalé čítanie: | 16m 0s |