Ak sa vo vode vytvorí monomolekulová vrstva mastnej kyseliny, jej polárne- hydrofilné skupiny –COOH sa „kúpu“ vo vode a uhľovodíkový zvyšok , ktorý je hydrofóbny, „vyčnieva“ z vody.

Rozpustnosť plynov vo vode

Plyny sa rozpúšťajú vo vode v ľubovoľnom množstve. Keď plyn chemicky nereaguje s vodu, je rozpustnosť plynu malá a závisí nielen od vlastností plynu a vody, ale aj od vonkajších vplyvov (teplota, tlak). Podstatne väčšia je rozpustnosť plynov reagujúcich s vodou.(napr. rozpúšťanie CO2, NH3 vo vode).

Rozpustnosť plynov v kvapaline vyjadruje Henryho zákon, podľa ktorého množstvo rozpusteného plynu je pri stálej teplote úmerné jeho tlaku nad roztokom:

c = k.P,
kde c – je koncentrácia plynu v nasýtenom roztoku,
P – tlak plynu nad roztokom,
k – konštanta úmernosti závislá od teploty.

Ak sa v kvapaline rozpúšťa viac plynov, Henryho zákon platí pre každú zložku a možno ho písať takto:

ci = ki.pi,

kde ki – je absorpčný koeficient i-tej plynnej zložka,
pi – parciálny tlak i-tej plynnej zložky.

Henryho zákon platí pre nižšie rozpustnosti, menšie tlaky a pre prípady, keď plyny nereagujú chemicky s rozpúšťadlom. Pri plynoch dobre rozpustných a pri vyšších tlakoch sa objavujú značné odchýlky.

V chémii i technológii vody sú významné údaje o rozpustnosti kyslíka. Treba však rozlišovať rozpustnosť čistého kyslíka a rozpustnosť kyslíka zo vzduchu (vzduch obsahuje asi 21 obj. % kyslíka). Napr. pri teplote 10 0C a tlaku 0,1 MPa je rozpustnosť čistého kyslíka 54 mg.l-1 a kyslíka zo vzduchu 11,3 mg.l-1.

Rozpustnosť plynu obyčajne klesá s rastúcou teplotou, takže varom môžeme plyny z kvapaliny vypudiť (napr. pri odplynovaní kotlových napájacích vôd). Zvýšený obsah solí vo vode znižuje rozpustnosť plynov. Preto je rozpustnosť kyslíka v morskej vode nižšia ako vo vode riečnej.

11. Senzorické vlastnosti vody

Senzorické vlastnosti vody postihujeme našimi zmyslami. Patrí sem teplota, farba, zákal, priehľadnosť, pach a chuť. Chemicky čistá voda je bezfarebná kvapalina a bez zápachu.

Teplota

V závislosti od druhu vody jej teplota kolíše v širokom rozmedzí (od 0 0C až skoro k teplote varu). Teplota podzemných vôd je v priebehu roka približne konštantná. Obyčajné podzemné vody mávajú teplotu v rozmedzí od +5 0C do +130C. Vyššiu teplotu majú vody minerálne, resp. Termálne. Teplota povrchových vôd veľmi kolíše v priebehu ročných období i v priebehu dňa ( v rozmedzí od 0 do +25 0C). teplota povrchových vôd veľmi ovplyvňuje intenzitu samočistiacich procesov. Pri teplotách pod 10 0C sa spomaľuje proces hydrolýzy chemických zrážadiel, čo treba brať do úvahy pri vločkovaní.

Teplota vody sa meria pri odbere vzorky presným ortuťovým teplomerom deleným na 0,1 až 0,5 0C.