Zákal spôsobuje nežiaduci vzhľad pitných a úžitkových vôd.

Zákal sa hodnotí:

· subjektívne ako veľmi slabý, slabý, zreteľný a veľmi silný,
· kvantitatívne sa určuje porovnaním so štandardom suspendovaného oxidu kremičitého alebo formazínu turbidimetricky (meria sa zníženie intenzity svetelného žiarenia, ku ktorému dochádza jeho rozptylom na časticiach suspendovaných v kvapaline), alebo ak ide prevažne o koloidy, nefelometricky (meria sa svetlo rozptýlené na čiastočkách mikrosuspenzie, vystupujúce z kyvety kolmo na smer vstupu svetla). Výsledok sa udáva formazínovou jednotkou zákalu (ZK = koncentrácia štandardnej suspenzie formazínu pripravenej reakciou síranu hydrazínia s hexametyléntetramínom). 1 ZF = 1 mg SiO2 v litri vody. V pitnej vode sa dovoľuje maximálne 5 ZF.

Priehľadnosť

Priehľadnosť vody závisí od jej farby a zákalu. Fotometricky, pri 80 minútovej expozícii sa v Atlantickom oceáne zistilo prenikanie svetla do hĺbky 1500 m. Bežná priehľadnosť neznečistenej morskej vody je asi 200 m. Hlavná časť svetla sa pohltí už v povrchovej vrstve vody (v prvej metrovej vrstve asi 50 %, v hĺbke 2 m % a do hĺbky 10 m sa dostane len asi 30 % všetkého svetla dopadajúceho na hladinu vody). Vo všeobecnosti v obyčajných vodách dochádza k značnejšiemu absorbovaniu svetla ako v mori.

Mierou priehľadnosti vody je výška stĺpca vody (v cm), pri ktorej sa dá ešte pozorovať biela doska určitých rozmerov alebo prečítať písmo určitého typu. Treba pritom udať použitý spôsob merania.

Pach

Pachom vody označujeme vlastnosť vody spôsobenú prchavými letkami rozličného charakteru ktoré sú prítomné vo vode a pôsobia na čuch. Zdroje pachu delíme na primárne a sekundárne.

Primárne zdroje pachu sú látky
· tvoriace prirodzenú súčasť vody,
· biologického pôvodu,
· obsiahnuté v splaškových a priemyselných odpadových vodách.

V prírodných vodách výhradne s anorganickými látkami sa pachovo môže uplatniť len sírovodík. Pach biologického pôvodu vzniká životnou činnosťou alebo odumieraním rastlín, rias, baktérií, aktinomycét, plesní, húb, a prvokov obsiahnutých v týchto vodách. znečistenie odpadovými vodami sa prejavuje nielen vlastným pachom týchto vôd, ale aj pachom rozkladných produktov (hnilobnosť, sírovodík, indol, skatol atď.). Niektoré druhy organizmov produkujú špecifické pachy napr. po uhorkách (Synura), pelargóniách (Asterionella), fialkách (Mallomonas), rybách (Uroglenopsisi a Dinobryon). Typický je pach sídliskových odpadových vôd, ktorý je zmesou fekálneho pachu, pachu z rozkladu tukov, proteínov, mydiel atď. Odpadové vody chemického priemyslu sa prejavujú charakteristickým pachom podľa druhu výroby.

Sekundárny pach môže získať voda v priebehu technologickej úpravy. Pach pitnej vody získanej úpravou povrchnej vody je podmienený vlastnosťami použitej surovej vody, technologickým postupom a spôsobom zabezpečenia. Napr.