Pri výpočte sa za základ berie špecifické znečistenie produkované jedným obyvateľom v BSK5 za 1 deň, t.j. 60 g BSK5 na 1 obyvateľa za deň. Ekvivalentný počet obyvateľov sa počíta zo vzorca:





kde Qd je potreba vody na výrobnú jednotku suroviny alebo výrobku (m3.d-1.l-1, m3.d-1.m-3, m3.d-1.kus),
c - priemerná koncentrácia znečistenia podľa BSK5 (g.m-3).

Ekvivalentný počet obyvateľov, určený podľa BSK5, treba používať opatrne, pretože priemyselné odpadové vody charakterizujú aj ostatné kritériá (ukazovatele) znečistenia, ktoré môžu byť dôležitejšie ako BSK5. Pri priemyselných odpadových vodách populačný ekvivalent Ekv sa obyčajne vzťahuje na mernú jednotku suroviny alebo výrobku. Pretože v poslednom čase sa používajú vyššie hodnoty ako 54 g.obyv.-1.d-1, odporúča sa uvádzať špecifické množstvo znečistenia, ktoré bolo zvolené pre výpočet ekvivalentného počtu obyvateľov.

Poľnohospodárske odpadové vody - ich údaje o množstve a akosti sa značne líšia, závisia od druhu zvierat, spôsobu ustajnenia, kvality výživy atď.

Zrážkové odpadové vody - sa znečisťujú už ľudskou činnosťou v ovzduší, zmývajú zemský povrch a zvirujú usadeniny v stokách. Počas dažďa odteká do recipienta cez výpuste dažďovej siete delenej sústavy a cez priepady odľahčovacích komôr jednotnej stokovacej sústavy veľké množstvo znečistenia. Napriek krátkotrvajúcemu pôsobeniu dažďových vôd na recipient a pomerne veľkej odolnosti recipienta proti tomuto znečisteniu treba zrážky odtekajúce stokovou sieťou hodnotiť ako odpadové vody.

Dažďové odpadové vody z miest a obcí sú zväčša znečistené mikroorganizmami, nerozpustenými látkami a v jednotnej stokovacej sústave sú zmiešané s mestskými odpadovými vodami. Hlavný podiel znečistenia v lokalitách s nedostatočným sklonom stôk tvorí zvírený sediment. Zrážky v stokovej siete s väčším sklonom obsahujú znečistenie, ktoré vzniká premývaním ovzdušia a splachom povrchových nečistôt. Znečistenie je charakterizované mikroorganizmami a rôznymi látkami, ktoré sú typické pre znečistené prírodné prostredie (ropné látky, ťažké kovy a pod.).





Saprobita a toxicita

Prítomnosť znečisťujúcich látok vo vodách sa postupne prejaví zmenou fyzikálnych, chemických ale aj biologických vlastností. Predovšetkým vyhynú mnohí zástupcovia fytoplanktónu a zooplanktónu, na druhej strane sa začínajú rozvíjať iné druhy mikroorganizmov, kam patria aj mikróby. Každému stupňu znečistenia zodpovedá určitá biocenóza.