Významným zdrojom dusíka a fosforu v povrchových vodách sú aj splachy priemyselných, najmä dusíkatých a fosforečných hnojív z poľnohospodársky obrábaných plôch a zrážkové vody vplyvom znečistenia atmosféry.

Súbor prírodných, ako aj umelo vyvolaných procesov, ktorými sa zvyšujú anorganické živiny v stojatých a tečúcich povrchových vodách sa nazýva eutrofizácia. Ak sa nadmerný prísun dusíka a fosforu prejaví v zmene farby povrchovej vody, najčastejšie na zelenkastú, ide o vegetačné zafarbenie. Stav, keď sa riasy nahromadia vo veľkom množstve pri hladine sa označuje ako vodný kvet.

Eutrofizácia a s ňou spojený nadmerný rozvoj rias a ostatných vodných rastlín veľmi podstatne zhoršuje akosť vody. V spodných vrstvách vody, kde sa usadzujú odumreté organizmy, nastáva ich rozklad: vplyvom nadmerného zníženia koncentrácie kyslíka sa vytvárajú podmienky na anaeróbne procesy sprevádzané sekundárnym znečistením vody najmä sulfánom, amoniakom, železom a mangánom. po rozklade rastlinných tiel zlúčeniny fosforu a dusíka zostávajú vo vode a môžu znovu podporiť rast a rozmnožovanie rias.

Eutrofizácia okrem obsahu fosforu a dusíka vo vode závisí aj od prítomnosti organických látok a od foriem oxidu uhličitého vo vode. Nepriaznivo sa fosfor prejaví v koncentráciách rádovo stotinách mg.l-1, v prípade zlúčenín dusíka sú to koncentrácie rádove desatiny mg.l-1. Okrem prísunu živín stupeň eutrofizácie závisí aj od prietoku vody nádržou a od s ňou súvisiacou teplotnou stratifikáciou.

Zhoršujú sa"
· senzorické vlastnosti vody,
· niekedy sa tvoria toxické látky, čo má nepriaznivý vplyv na ostatné vodné organizmy, zvieratá a človeka,
· eutrofizáciou je postihnuté rybárstvo aj rekreačné využitie vodných nádrží,
· najväčšie problémy vznikajú, ak je eutrofizovaná vodná nádrž zdrojom pitnej vody. Úpravu tejto vody sťažuje prítomnosť rias, ktoré spôsobujú ťažkosti pri doprave vody a zapchávajú filtre. Takáto voda má aj nepríjemný pach, príchuť aj zafarbenie, ktoré sa pri úprave odstraňujú veľmi ťažko, v niektorých prípadoch sa nedajú odstrániť vôbec.

K zásahom proti vodnému kvetu patrí použitie algicídnych látok, najmä meďnatých a strieborných solí, chlóru, organických algicídov, nasadzovanie rastlinožravých rýb a iné. K preventívnym opatreniam patria:
· asanácia zatopených území,
· zatrávnenie a zalesnenie plôch v povodí,
· obmedzenie pri hnojení priemyselnými hnojivami,
· zabránenie úniku odpadov zo živočíšnej výroby,
· regulovanie priemyselnej činnosti a rekreačnej výstavy v povodí.

Významným príspevkom k ochrane povrchových vôd pred eutrofizáciu v budúcnosti bude rozšírenie používania terciárneho dočisťovania odpadových vôd po klasickom mechanicko-biologickom čistení.