Kyslíkové pomery v toku v rozhodujúcej miere ovplyvňujú dve protichodné, v povrchových vodách súčasne prebiehajúce procesy: procesy reaerácie a proces biochemického rozkladu organických látok (dezoxygenizácia).

Od okamihu, kedy sa do povrchovej vody dostali látky, schopné sa aeróbne biochemicky rozkladať, začne koncentrácia kyslí vo vode zo začiatočnej hodnoty klesať t.j., deficit kyslíka sa zvyšuje. So zvýšením deficitu zväčšuje sa množstvo kyslíka, ktoré sa do vody dostáva prestupom cez vodnú hladinu - reaeráciu. V kritickom bode sa rýchlosť spotreby kyslíka a rýchlosť prestupu kyslíka z ovzdušia vyrovnávajú. Súradnice tohto bodu určujú kritický čas tk, pri ktorom je v povrchovej vode minimálne (kritická) koncentrácia rozpusteného kyslíka (deficit kyslíka má maximálnu hodnotu). Za kritickým bodom prevláda reaerácia nad dezoxygenizáciou. Koncentrácia kyslíka rozpusteného vo vode sa zvyšuje a po určitom čase sa blíži hodnote rovnovážnej koncentrácie. Uvedená závislosť sa nazýva kyslíková krivka. Ak poznáme priemernú rýchlosť vody v toku, znázorňuje táto krivka rozloženie koncentrácie kyslíka pozdĺž toku.

































Základné procesy v technológii úpravy vody a čistenia odpadových vôd

Počet, druh a zoradenie procesov do technologickej linky závisí od akosti vody na vstupe do nej, od vyžadovanej akosti upravenej a lebo vyčistenej vody a od ďalších faktorov. Výber procesov musí byť taký, aby sme vyžadovanú akosť vody dosiahli technicky, technologicky, ekonomicky a prevádzkovo jednoduchou technologickou linkou, pričom je úsilie do upravovanej alebo čistenej vody nevnášať ďalšie látky.

Z hľadiska podstaty javov rozdeľujeme technologické procesy úpravy vody a čistenia odpadových vôd od troch skupín:
· fyzikálne a fyzikálno-chemické (sedimentácia, cedenie, filtrácia, flotácia, adsorpcia, extrakcia, iónová výmena, membránové procesy, radiačnochemické procesy, odplynovanie a destilácia),
· chemické(neutralizácia, zrážanie, oxidácia, redukcia a spaľovanie),
· biologické procesy (aeróbne a anaeróbne).

I. FYZIKÁLNE A FYZIKÁLNO-CHEMICKÉ PROCESY

1. Sedimentácia

Sedimentácia patrí k najrozšírenejším separačným procesom v technológii vody. Separácia tuhých častíc vzniká vplyvom gravitácie. V praxi sa používa na separáciu častíc, ktorých sedimentačná rýchlosť je vyše 10-5 m.s-1. Z hľadiska sedimentácie je dôležitý charakter a koncentrácia suspenzie.