Podľa charakteru častíc rozoznávame v technológii vody zrnitú a vločkovitú suspenziu (kal).
Zrnitá suspenzia (kal) - pozostáva z častíc, ktoré nekoagulujú a majú konštantnú sedimentačnú rýchlosť.
Vločkovitá suspenzia (kal) - vytvárajú ju častice podliehajúce koagulácii s premenlivou sedimentačnou rýchlosťou, teda častice menia svoj tvar a hmotnosť.

Podľa koncentrácie suspenzie rozlišujeme:
· jednoduchú sedimentáciu - častice si zachovávajú individuálny charakter,
· rušenú sedimentáciu - vzniká pri objemovej koncentrácii častíc vyše 0,5 %, keď táto začína ovplyvňovať viskozitu a hustotu prostredia, čo sa prejavuje v sedimentačnej rýchlosti častíc a vzájomným ovplyvňovaním (rušením) pádu častíc, ale častica si ešte zachováva individuálny charakter,
· ďalším zvyšovaním koncentrácie prechádza suspenzia z rušenej sedimentácie do zahusťovania, častica stráca individuálny charakter, suspenzia klesá ako pórovitá vrstva, z ktorej sa vytláča kvapalina, je zreteľné rozhranie medzi vrstvou klesajúceho kalu a kvapalinou.

Pre individuálne častice platia vzťahy odvodené pre pád izolovanej častice v pokojnej a neobmedzenej kvapaline, pre zjednodušenie sa uvažuje ako pád gule. Pád gule v kvapaline je zapríčinený tiažou, ktorá dáva guli začiatočné zrýchlenie. pohybom gule sa vytvára odpor proti pohybu vyvolanému tiažou. Začiatočné zrýchlenie sa veľmi rýchlo zmenšuje, sily pôsobiace na guľu sa vyrovnávajú a táto klesá konštantnou rýchlosťou:







kde F je tiaž pôsobiaca na guľu v kvapalina (N),
F0 - odpor prostredia (N),
d - priemer gule (m),
g - tiažové zrýchlenie 9,81 m.s-2),
rč - špecifická hmotnosť gule (častice) (kg.m-3) ,
r - hustota kvapaliny (g.m-3) .

Pre odpor prostredia F0 boli odvodené rôzne rovnice podľa pohybu pádu častice. Tento sa obyčajne udáva Reynoldsovým číslom:


kde u - sedimentačná rýchlosť (m.s-1),
n - kinematická viskozita (m2.s-1),
h- dynamická viskozita kvapaliny (Pas).

Pre Re Ł0,1 až 0,2 a pre odpor prostredia F0 a viskozitou h platí vzťah:




Po úprave oboch rovníc dostávame Stokesov zákon na výpočet sedimentačnej rýchlosti:




Pre výpočet odporu pri vyšších Reynoldsových číslach (Re ł 0,1 až 0,.2) bolo odvodených množstvo vzťahov. Známe sú Oseenov Goldsteinove rovnice a i. Najvýhodnejšie je vyjadriť odpor prostredia (podľa Newtona) pomocou súčiniteľa odporu, ktorý závisí os Reynoldsovho čísla. Všeobecne platí: pri malých Reynoldsových číslach (tzv. Stokesova oblasť) je x » Re-1 a u » d2, pri veľkých Reynoldsových číslach (tzv. Newtonov oblasť) je x » const. a u » d1/2.

V technológii vody sa nestretávame s guľovitými časticami, ale s nepravidelnými zrnkami a vločkami. Vločky obsahujú mnoho vody a ich hustota býva v rozsahu 1 až 5 kg.m-3.Ak ide o sedimentáciu častíc neguľového tvaru, závisí súčiniteľ odporu x nielen od Reynoldsovho čísla, ale aj od tvaru častice. Vplyv tvaru sa obyčajne vyjadruje sféricitou. Sféricita j je pomer povrchu gule rovnakého objemu, aký má častica ku skutočnému povrchu častice. Vplyv tvaru častíc sa prejavuje až pri vyšších priemeroch, napr. pri piesku je to od d = 0,125 mm.

Pri sedimentácii suspendovaných látok pri úprave vody a čistení odpadových vôd sa stretávame s pádom množiny suspendovaných látok v ohraničenej kvapaline. Častice týchto látok majú rozličný charakter, veľkosť, tvar a zastúpenie jednotlivých veľkostných frakcií v suspenzii je konštantné. Pre výpočet sedimentačných nádrží, pri ktorých predpokladáme jednoduchú sedimentáciu, musíme poznať sedimentačnú charakteristiku suspenzie. Na jej určenie sa najviac rozšírili metódy založené na analýze suspenzie, ktorá sedimentuje v určitom stĺpci vody.