Flotácia sa často spája s inými procesmi (oxidácia, koagulácia) takže vyflotované látky sa zložením môžu líšiť od látok v prítoku od flotátora. Z hľadiska použiteľnosti a podstaty procesu rozoznávame flotáciu: prirodzenú, bublinkovú s mechanickým dispergovaním vzduchu, bublinkovú s uvoľňovaním plynov z roztoku, biologickú, chemickú, elektroflotáciu a iónovú.

Prirodzená flotácia (spontánna) je jednoduché vyplavovanie suspendovaných látok ľahších ako voda. Bublinková flotácia s mechanickým dispergovaním vzduchu je flotácia, kde sú látky vynášané väčšími bublinkami, ktoré vytvárajú mechanické, pneumatické aerátory a iné zariadenia. Bublinková flotácia s uvoľňovaním plynu z roztoku je flotácia, kde sa látky vynášajú jemnými bublinkami, ktoré vznikajú najčastejšie uvoľňovaním (najčastejšie vzduchu) z vody nasýtenej plynom. Táto flotácia môže byť tlaková - bublinky sa uvoľňujú z vody nasýtenej pod tlakom plynom, alebo podtlaková - plyn sa uvoľňuje pri podtlaku. Biologická flotácia využíva na separáciu plyn vznikajúci činnosťou mikroorganizmov. Chemická flotácia je fyzikálnochemický proces separácie látok, v ktorom vynášanie spôsobujú bublinky plynu, ktorý vzniká reakciou pridaných chemikálií. Elektroflotrácia je podobná chemickej, len zdrojom plynu je elektrolýza vody (bublinky vodíka v znečistenej vode stúpajú nahor). Iónová flotácia je nový druh flotácie určitých látok z veľmi zriedených roztokov, do ktorých sa pridávajú povrchovoaktívne látky s opačným nábojom ako ióny separovaných látok. Vzduchové bubliny adsorbujú pridávanú povrchovoaktívnu látku spolu s opačne nabitými iónmi a vytvárajú na hladine penu. Najpoužívanejšou je bublinková flotácia, najmä tlaková.

Flotácia sa požíva hlavne v závodoch na spracovanie olejov a tukov. Olejové a tukové čistočky vytvárajú so vzduchovými bublinami na hladine hrubú vrstvu peny. Po odstránení peny sa zychytený tuk alebo olej spracúvajú.

Flotácia môže byť podľa tlaku:
· tlaková (môže fungovať i bez koagulantov),
· vákuová - vodu nasýtenú vzduchom zbavíme plynu jeho odčerpaním, ak klesne p , musí klesnúť podľa vzťahu c = k.p aj koncentrácia plynu v kvapaline. Časticiam niekedy pomáhame chemickými činidlami, ktoré spôsobujú koaguláciu častíc. Koagulant spôsobuje vznik zárodkov koagulácie, flokulant zviaže častice do väčších celkov a vtedy vypláva nahor. Elektroflotácia bez prídavku chemických činidiel neexistuj, je investične a energeticky náročná.Flotát je to, čo vapláva na povrch. Niekedy flotátor býva vyplavený sedimentátorom (ak byniektoré častice klesali). Použitie: ŽOS, bitúnky, veterinárne stanice a pod.


5.