Namerané adsorpčné izotermy sa analyticky najčastejšie vyjadrujú:
Freundlichovou izotermou:




KF - konštanta, závisiaca od druhu adsorbentu,
1/n - konštanta, závisiaca od teploty.

Langmuirovou izotermou
je odvodená z týchto zjednodušujúcich predpokladov:
· celý povrch tuhej fázy má rovnakúpovrchovú aktivitu,
· každé aktívne centrum môže viazať iba jednu molekulu,
· medzi adsorbovanými molekulami nadochádza k žiadnej interakcii,
· pri adsorpcii sa na povrchu vytvorí monomelekulová vrstva.






kde b = 1/B.

Konštanta b závisí i od teploty, a max zodpovedá hodnote adsorpcie pri vytvorenej nasýtenej monomolekulovej adsorpčnej vrstvy.
V oblasti nízkych tlakov sa adsorpčné izotermy vyjadrené podľa Langmiera a Feundlicha čiastočne kryjú, po zlogaritmovaní výrazu sa jednotlivé konštatnty stanovia graficky.
grafy Langmierovej a Feundlichovej adsorpčnej izotermy

Adsorpcia neprebieha v reálnych podmienkach podľa predpokladov, pri akých rovnice boli odvodené. Je to preto, lebo ide o zmesi látok s neznámym zložením, kedy koncentrácie sú vyjadrené skupinovým stanovením CHSK a BSK.

Adsorpcia patrí medzi progresívne procesy v technológii vody. Pri vlastnej adsorpcii sa nevnášajú do vody ďalšie látky, takže rozhodujúcou je regenerácia sorbentu. Ako sorbent sa používa aktívne uhlie (prírodný adsorbent), menej látky na podklade organických polymérov. Hoci väčšina organických molekúl sa ľahko adsorbuje na aktívne uhlie, látky s malou relatívnou molekulovou hmotnosťou alebo silno polárne látky sú ťažko odstrániteľné z vody. Vysoké hodnoty pH nepriaznivo ovplyvňujú adsorpciu, preto odpadovú vodu pred privádzaním na aktívne uhlie neutralizovať. So zvyšujúcou sa teplotou sa adsorpčná schopnosť adsorbenta sa znižuje.

V technológii vody sa používa práškové i granulované aktívne uhlie. Adsorbér s aktívnym uhlím sa zaradí do tej časti technologickej linky, kde voda bola už očistená od suspendovaných látok, čiže za pieskový filter. Pred privádzaním do adsorbéra suspendované látky musia byť z vody úplne odstránené. Okrem aktívneho uhlia sú vhodné aj nové typy adsorbentov na podklade polymérov, ktoré majú selektívne adsorpčné účinky a ich regenerácia sa uskutočňuje rozpúšťadlami. 6. Čírenie

Čírením sa nazýva odstraňovanie jemných až koloidne dispergovaných častíc spôsobujúcich zákal a farbu vody. Fyzikálnochemický proces - koagulácia je zhlukovanie dispergovaných častíc do väčších celkov. Takto vzniknutá hrubodisperzná sústava je kineticky nestála a dochádza k vypadávaniu vločiek a k ich sedimentácii. Pri čírení sa využíva poznatok, že koloidné látky sa dobre adsorbujú na čerstvo vytvorených vločkách hydroxidu železitého alebo hlinitého. Tieto vločky majú takú veľkosť, že ich možno odstrániť filtráciou alebo usadzovaním.

Podľa veľkosti dispergovaných častíc sa disperzné sústavy rozdeľujú na:
· analytické - tvorené čiastočkami amikroskopiských rozmerov ( 1nm, opticky nie sú pozorovateľné),
· koloidné - tvorené čiastočkami submikroskopiských rozmerov ( 1nm až 1 mm),
· hrubodisperzné -(1nm) - tvorené čiastočkami, ktoré majú makroskopické alebo mikroskopické rozmery, možno ich pozorovať voľným okom alebo mikroskopom, sú odstrániteľné sedimentáciou.

V povrchových a odpadových vodách sa vyskytujú všetky tri druhy disperzií.