Dôsledok toho je veľká hodnota špecifickej tepelnej kapacity vody (4,1819 kJ.kg-1 pri 20 0C), ktorá sa, mení s teplotou anomálne - pri zvyšovaní teploty najprv klesá až potom začína vzrastať.

Zásluhou vysokej tepelnej kapacity vody je pevnina v zime morom otepľovaná a v lete ochladzovaná. Veľké vodné plochy (jazerá, moria, oceány) majú významný podiel na reguláciu teploty na našej Zemi.

Voda i ľad sa stále vyparujú (ľad sublimuje), preto sú stále obklopené parami. V uzatvorenom priestore pri danej teplote a tlaku sa po istom čase ustaľuje rovnováha, pri ktorej je priestor vodnou parou nasýtený. Tlak, ktorým para pôsobí v nasýtenom priestore, označujeme ako tlak nasýtenej vodnej pary. Zabraňuje ďalšiemu vyparovaniu vody a udáva vyparovaciu schopnosť vody.

obr. fázový diagram vody

Pretože voda sa vyparuje pri každej teplote, možno popri sebe súčasne sledovať všetky tri fázy. Tri fázy môžu byť v rovnováhe len pri určitom tlaku a určitej teplote, v našom prípade pri p=6,1.102 Pa a t = + 0,01 0C). Tento trojitý bod teda charakterizuje invariantnú sústavu, v ktorej sú v rovnováhe všetky tri fázy. Zo zjednodušeného fázového diagramu vody vyplývajú vzájomné vzťahy medzi trojitým bodom, krivkou varu a krivkou topenia a tuhnutia a krivkou sublimačnou.

Na fázovom diagrame krivka vyparovania TK znázorňuje závislosť vyparovania vody od teploty a tlaku. TA je krivka topenia a tuhnutia (kvapalnej) vody a OT vyparovacia krivka ľadu čiže sublimačná krivka. Uvedené tri krivky rozdeľujú pole diagramu na tri oblasti, a to na oblasť pary (I), kvapalnej vody (II) a ľadu (III). V týchrto oblastiach môže existovať vždy len jediné skupenstvo (para, voda, ľad). Za pomerov teploty a tlaku daných bodmi na krivkách fázového diagramu sú stále vždy len dve skupenstvá, na krivke vyparovania TK- voda a para, na krivke topenia a tuhnutia TA - voda a ľad, na sublimačnej krivke OT - ľad a para, v trojitom bode potom všetky tri skupenstvá.

Krivka vyparovania TK neprebieha donekonečna, ale je ukončená bodom K, ktorý patrí kritickému stavu. teplota a tlak, zodpovedajúce tomuto stavu sa označujú ako kritická teplota tk a kritický tlak pk. V kritickom stave hustoty obidvoch fáz sú rovnaké a mizne akýkoľvek rozdiel medzi obidvomi fázami - kvapalina aj para tvoria už len jedinú fázu (fluidná oblasť). Pri zvyšovaní tlaku sa fázový diagram vody komplikuje. Pri vysokých tlakoch jestvuje ešte šesť ďalších modifikácií ľadu, čo sa prejaví na fázovom diagrame šiestimi trojitými bodmi.

Pri premene vody na ľad za normálnych podmienok vzrastá objem asi o 9,1 % (r ľadu pri 0 0C je 916,8 kg.m-3).

Objemové zmeny vody, ktoré nastávajú v okolí teploty mrazu, zintenzívňujú korozívnu činnosť vody v prírode.