fotosyntetickú asimiláciu CO2 uskutočňujú zelené rastliny, riasy, sinice a niektoré baktérie, chemosyntézu len niektoré baktérie.

2. heterotrofné - vyžadujú pre svoj život nevyhnutne hotový organický zdroj uhlíka.

Najnižšou formou života, ktorú pozorujeme v odpadových vodách sú:
- vírusy,
- baktérie,
- prvoky (protozoá),
- vírnici,
- ……,
- červy (viacprvkové).

Sú prispôsobené na život vo vodnom prostredí t.j. sú to akvatické mikroorganizmy. Zdrojom výživy sú pre nich organické formy znečistenia, ktoré označujeme ako substrát. Podľa prostredia, v ktorom žijú sa dajú deliť na :
· Aeróbne (oxické) – v prítomnosti molekulového kyslíka a teda prevládajúcimi formami budú NO3-, NO2-, SO42-, PO43-.
· Anaeróbne – bez prístupu kyslíka.
· Prechod medzi nimi – anoxické , bez molekulového kyslíka, iba výnimočne je rozpustený kyslík, okamžite spotrebúvajú kyslík z oxidovaných foriem napr. z dusitanov, dusičnanov, čím prevládajúcimi formami sú potom NH4+, H2S, S2-, P a S.

Meradlom pre určenie kyslíkových pomerovo vode (závisí od hĺbky hladiny) je oxidačno-redukčný potenciál. Nad 50mV prevládajú procesy oxické (oxidačné procesy), pod - 50mV anaeróbne (redukčné procesy) a oblasť medzi 50 - -50 mV je anoxická zóna. (prevládajú procesy oxidačné aj redukčné).

Striktne oxické organizmy = zahynú bez kyslíka,
Atriktne anaeróbne – v prítomnosti kyslíka zahynú,
Fakultatívne organizmy – anoxické – určitú dobu vydržia bez kyslíka.

Procesy v čistení odpadových vôd podľa toho môžeme rozdeliť:
· oxické,
· anoxické,
· anaeróbne.

Podľa typu znečistenia rozoznávame:
· ťažko rozložiteľné netoxické látky (humínové látky, azofarbivá, lignín),
· ťažko rozložiteľné toxické látky (chlórované uhľovodíky, pesticídy),
· ľahko rozložiteľné netoxické látky (cukry, tuky, amínokyseliny),
· ľahko rozložiteľné toxické látky (formaldehyd, fenol).

V prírode sa organické látky mineralizujú tak pri aeróbnych ako aj anaeróbnych podmienkach. Rozdiel medzi oboma typmi procesov nie je len v organizmoch, ktoré sa uskutočňujú, ale aj v produktoch. Kým pri aeróbnych podmienkach sú konečnými produktami CO2, H2O, NO3- atď., čiže vzniká úplná mineralizácia, pri anaeróbnych podmienkach vždy vznikajú metabolity (napr. organické kyseliny, metán), ktoré sa už ďalej nedegradujú.

AERÓBNE PROCESY

Pri čistení odpadových vôd sa najčastejšie používajú aeróbne biologické procesy. Zakladajú sa na odstraňovaní organických látok v rozpustenej alebo koloidnej forme pomocou zmesnej kultúry mikroorganizmov v prítomnosti kyslíka. Nemožno síce vylúčiť aj priebeh anaeróbnych procesov, ale tieto nie sú prevládajúce. Pri aeróbnom čistení odpadových vôd významnú úlohu zohrávajú aj ďalšie fyzikálne a fyzikálnochemické procesy - koagulácia, adsorpcia apod.

Pri aeróbnom biologickom čistení sa zabezpečí dostatočný styk odpadových vôd a mikroorganizmami pri dostatočnom prívode kyslíka.