Technologická linka zneškodnenia kalu sa môže v súčasnosti vytvárať z nasledujúcich procesov a ich kombinácií: stabilizácie, predúpravy, zahusťovania, odvodňovania, vysúšania, hygienizácie, likvidácie alebo využitia.

Stabilizácia kalu

Stabilizácia je proces, pri ktorom kal získa vysokú biochemickú stabilitu. Stabilita kalu je opakom jeho biochemickej aktivity. Kritériom stability je teda určitá chemická, fyzikálna či biologická vlastnosť kalu. k najrozšírenejším procesom patrí aeróbna a anaeróbna stabilizácia kalu. poznáme aj termofilnú, chemickú (napr. vápnom) a krátkotrvajúcu stabilizáciu.

Aeróbna stabilizácia je zneškodnenie kalu oxidáciou až do takej miery, že ani po dlhšom čase skladovania nepodlieha hnitiu. Aeróbna stabilizácia kalu je v skutočnosti aktivácia pracujúca pri určitých podmienkach a môže prebiehať v samotnej tzv. stabilizačnej nádrži oddelenej od aktivačnej nádrži, alebo ako kontaktná, keď prebieha priamo v aktivačnej nádrži.

Organické látky vo väčších čistiarňach odpadových vôd sa spracúvajú anaeróbnou stabilizáciou (vyhnívaním). Vyhnívanie je zložitý technologický proces rozkladu organických látok biochemickými procesmi pri anaeróbnych pomeroch. Všeobecne prebieha v dvoch fázach:
1. fáza - kyslé kvasenie - je charakteristické zvýšeným obsahu organických kyselín a vývinom oxidu uhličitého a vodíka,
2. fáza - metánové kvasenie - je charakterizovaná tvorbou metánu a oxidu uhličitého.

Vyhnívanie čistiarenských kalov ovplyvňujú základné faktory: teplota, pH, miešanie. Zloženie kalu má rozhodujúci vplyv na anaeróbny rozklad. Priaznivo vplývavajú: NH4+, PO43,
Na+, K+ atď. Nepriaznivo pôsobia vyššie koncentrácie solí ťažkých kovov (Cu, Zn, Ni, Cr atď.), ďalej sulfidy, siričitany, kyanidy a tiež molekulový kyslík. Z organických látok pôsobia tiež škodlivo fenoly, saponáty, pesticídy, rozpúšťadlá a iné látky. Teplota kalu je v čistiarenskej praxi dôležitým parametrom. So stúpajúcou teplotou sa vyhnívanie urýchľuje, čím sa skarcuje jeho čas a tým aj objem vyhnívacích komôr. Vplyv teploty sa obyčajne vyjadruje vo vzťahu k času zdržania alebo k produkcii kalového plynu, ktorý sa vzťahuje k hmotnosti sušiny organických látok. podľa teploty poznáme vyhnívanie:
kryofilné (studené) - pri teplotách do 20 - 25 oC,
mezofilné - pri teplotách 27 - 37 oC,
termofilné - pri teplotách až 60 oC.
Najrozšírenejšie je mezofilné vyhnívanie. Pri mezofilnom a termofilnom vyhnívaní treba nádrže vyhrievať. Od produkcie plynu závisí stupeň stabilizácie kalu.
Obr. Technická hranica vyhnívania, ktorú považujeme za dostatočnú pre ukončenie procesu

Chemická reakcia - pH je dôležitá pre vývoj metánových metánových baktérií. Optimálne pH je v rozsahu 6,5 - 7,5. Miešanie má pozitívny vplyv na vyhnívanie.