Kinematická viskozita (n) je definovaná ako podiel dynamickej viskozity a hustoty vody a jej jednotkou je štvorcový meter za sekundu [m2.s-1].




Kinematická viskozita vody v závislosti od teploty

Teplota vody [oC] 0 5 10 15 20 25 30
Kinematická viskozita vody106[m2.s-1 ] 1,78 1,52 1,31 1,14 1,01 0,91 0,81



5. Povrchové napätie

Príťažlivé sily vo vnútri kvapalín, ktoré pôsobia na každú molekulu zo všetkých strán sa vyrovnávajú. Avšak molekuly na povrchu, ktoré sú v styku so vzduchom, sú príťažlivými silami vťahované dovnútra kvapaliny, a preto sa kvapalina snaží zaujať čo najmenší povrch. Pretože najmenší povrch daného objemu je guľový, majú kvapky kvapalín guľový tvar. Sily, ktoré tento stav spôsobujú, sa kvantitatívne charakterizujú veličinou nazvanou povrchové napätie. Ak sa zvyšuje teplota kvapaliny, zmenšuje sa účinok príťažlivých síl medzi molekulami, a preto klesá aj povrchové napätie kvapalín, pri kritickej teplote je povrchové napätie nulové, Povrchové napätie ovplyvňujú aj väzby medzi molekulami, a preto polárne kvapaliny majú väčšie povrchové napätie ako nepolárne kvapaliny. Povrchové napätie sa vyjadruje v jednotkách N.m-1. Veľkosť povrchového napätia závisí výhradne od charakteru kvapaliny, plynu a teploty.

Povrchové napätie sa usiluje čo najviac zmenšiť povrch kvapalín a je príčinou kapilárnych javov, ako je vzlínanie vody v kapilárach hornín a pôdy, udržiavanie drobných látok na povrchu vody (drobný hmyz, zrniečka prachu apod.), zmáčacia schopnosť vody, tvorba peny a pod. Čím väčšie je povrchové napätie kvapaliny, tým menšia je jej zmáčacia schopnosť. Voda má v porovnaní s ostatnými kvapalinami pomerne vysoké povrchové napätie. Pri 20 oC je to 7,28.10-2 N.m-1, väčšina iných kvapalín 2,0.10-2 až 5,0.10-2 N.m-1. Pre niektoré spôsoby použitia vody je vysoké povrchové napätie nevýhodné, napr., pranie, umývanie. Preto na jeho zníženie a zvýšenia zmáčacej schopnosti sa pridávajú mydlá a iné prostriedky. Hodnoty povrchového napätia pri rozličnej teplote sú nasledovné:

Teplota 0C 0 20 40 60 80
10-2 N.m-1 7,549 7,28 6,954 6,60 6,23

Povrchové napätie vody ovplyvňuje ďalej napr. fyziologické správanie buniek živej hmoty, tvar dažďových kvapiek, vytváranie a činnosť vĺn na vodnej hladine.

6. Absorpcia svetla a tepla

Väčšina slnečného svetla, ktoré voda pohltí, sa premieňa na teplo, ktoré ohrieva vodu. Voda je stále vo výmene tepla so svojím okolím. Vysoké merné teplo vody zapríčiňuje značnú tepelnú kapacitu, preto väčšie vodné plochy môžu vplývať na klímu. Tok slnečného žiarenia, ktoré dopadá na našu planétu na vonkajšiu časť atmosféry, môžeme považovať za konštantný.