Vodnatosť kalu sa dosahuje 70 - 75 %.

Umelé odvodňovanie = odvodňovanie strojom, je ekonomicky výhodné v miestach s nedostatkom voľných plôch, a ak sa vyžaduje určitý stupeň odvodnenia vzhľadom na ďalšie spracovanie kalu. Vyžaduje si takmer vždy predúpravu kalu.Voľba strojového odvodňovacieho zariadenia závisí od množstva a kosti kalu. Organické minerálne kaly sa odvodňujú odstreďovaním a filtráciou. Na odstreďovanie sú najvýhodnejšie závitkové dekantéry jednosmerného alebo protismerného systému. Filtrácia prebieha zvyčajne na pásových lisoch. použitie vákuových filtrov sa obmedzilo na niektoré špeciálne druhy priemyselného kalu. Tlakové filtre sa navrhujú najmä pre minerálne kaly, príp. tam, kde sa vyžaduje nízka vodnatosť kalového koláča.

Vysúšaním kalu sa znižuje vodnatosť kalu na menej ako 50%. Tento proces je málo rozšírený a navrhuje sa len vtedy, keď sa kal využíva ako hnojivo, prísada do krmiva a pod. Vysúšanie kalu sa často kombinuje so spaľovaním. na vysúšanie sú vhodné bežné sušiarne (bubnová, pásová, prúdová, etážová).

Zneškodňovanie a využitie kalu

Väčšina nečistôt, mikroorganizmov aj vírusov prechádza pri čistení odpadových vôd do kalu. Využívaním kalu vzniká možnosť ich presunu do životného prostredia a opäť na človeka. Hygienizáciou kalu možno zlepšiť hygienicko-zdravotné vlastnosti kalu. Hygienizáciu vlhkého kalu robíme pasterizáciou, aeróbno-termofilnou stabilizáciou, chemicky pridávaním CaO a gama žiarením. Odvodnený kal sa hygienizuje kompostovaním na skládkach alebo v špeciálnych kompostárňach s pridaním slamy, drevných pilín, vápna a pod. Ak používame kal v poľnohospodárstve, hygienizácia je nevyhnutná.

Kým vyčistená odpadová voda sa vracia do povrchových vôd alebo inak využíva, kal tvorí odpad, ktorý sa deponuje na skládkach. Konečné zneškodnenie čistiarenských kalov sa robí likvidáciou, spaľovaním a jeho využitím. V súčasnosti sa likviduje zvyčajne na odkaliskách alebo na kontrolovaných skládkach. Kal v týchto objektoch musí byť uložený tak, aby sa zabránilo znečisteniu životného prostredia. Na odkaliskách a kontrolovaných skládkach sa deponujú najmä minerálne kaly. Spaľovanie kalov patrí zo stránky technickej, technologickej a ekonomickej k najnáročnejším. Cieľom spaľovania kalu je:
§ rozrušiť organické látky,
§ zlikvidovať mikroorganizmy,
§ znížiť objem kalu na minimum
§ a získať vhodný materiál na deponovanie.

Kvapalné kaly s viskozitou blízkou kvapalnej vode sa spaľujú vo fluidných peciach alebo cyklónových peciach. Pre odvodnené a vysušené kaly sú vhodné etážové alebo rotačné pece.