Na zemskom povrchu, pri výnimočne priezračnej atmosfére môže dosahovať hodnotu okolo 105 mW.cm-2.

Absorpcia slnečného žiarenia závisí od uhlu dopadu na vodnú hladinu, ako aj od vlnovej dĺžky. Okrem toho na absorpciu vplýva obsah rozpustených, ale najmä nerozpustených látok a tiež aj hrúbka ožarovanej vrstvy. S touto okolnosťou musíme rátať napr. pri dezinfekcii vody ultrafialovým žiarením.

Veľký význam má absorbovaná časť spektra ohraničená vlnovými dĺžkami 400 až 700 nm, tj. fotosynteticky aktívne žiarenie. Množstvo fotosyntetického žiarenia prenikajúce hladinou povrchových vôd a jeho absorpcia vo vodnom stĺpci určuje svetelnú klímu, v ktorej prebieha fotosyntéza vodných rastlín, či už fytoplanktónu prisadlých mikrofyt a makrofyt.



7. Elektrická vodivosť

Elektrolyty sú látky, ktoré sa vo vodných roztokoch rozdeľujú na kladne nabité katióny a záporne nabité anióny. Tieto vodné roztoky vedú elektrický prúd. Elektrická vodivosť elektrolytov závisí od teploty roztoku, pohyblivosti iónov a od koncentrácie.

Elektrický odpor stĺpca vody, resp. roztoku závisí podobne ako u tuhých vodičov od jeho prierezu q a dĺžky l:








kde prevrátená hodnota R-1 predstavuje vodivosť stĺpca, æ je tzv. merná vodivosť daného elektrolytu závislá od jeho zloženia. Ak vyjadrujeme prierez v cm2, potom æ = S.cm-1.

Jednotkou vodivosti je Siemens, (S = W-1). Charakteristickou veličinou v chémii vody je elektrolytická konduktivita (špecifická vodivosť) æ, ktorá v zriedených roztokoch je lineárnou funkciou koncentrácie zložiek. V hydrochémii sa používa jednotka rádovo nižšia mS.cm-1.Elektrolytická konduktivita závisí od teploty. Pri zvýšení teploty o 1 0C vzrastie elektrolytická konduktivita elektrolytov o 2 až 2,5 %.

Čistá voda je zlým vodičom elektrického prúdu, pretože je v nepatrenej miere disociovaná na ióny OH- a H+. Na vedení prúdu v roztokoch elektrolytov sa zúčastňuje každý ión samostatne a výsledná merná vodivosť je daná súčtom vodivosti všetkých iónov.

V chémii vody je vodivosť vodidlom pre posudzovanie množstva elektrolytov prítomných vo vode a môže slúžiť na kontrolu výsledkov chemického rozboru, na priebežnú kontrolu odpadových vôd, na automatickú kontrolu procesu odstraňovania vápnika a horčíka z vody apod. V chemickej odmernej analýze sa používajú vodivostné merania na konduktometrickú, vodivostnú titráciu.

Prosté podzemné a povrchové vody majú zvyčajne elektrickú konduktivitu 50 až 500 mS.cm-1. Odpadové vody majú vodivosť zvyčajne vyššiu niekedy až 104 mS.cm-1. Medzi vodivosťou v mS.cm-1 a obsahom elektrolytov v mg.l-1 platí vzťah:

C = kv.