Znečistenie ovzdušia

Množstvo znečisťujúcich látok, škodlivín v ovzduší je ohromné. Škodlivé plyny, z nich je najväčšie množstvo oxidu uhoľnatého CO a oxidu siričitého SO2, oxidy dusíka, toxické pary a prach, ktorý je anorganického i organického pôvodu. Podiel jednotlivých základných skupín na znečistení ovzdušia závisí na mnohých faktoroch, ktoré možno pomerne ťažko odhadovať. Znečistenie ovzdušia je závislé na tom, aké druhy fosílnych palív sú používané na výrobu tepla a elektrickej energie. Obsah plynných plynných exhalácií, hlavne SO2 je závislý na tom aké kvalitné palivá sú využívané. Najviac síry obsahuje uhlie a nafta. Naopak za najčistejší zdroj výroby elektrickej energie treba bez konkurencie považovať vodu /hydroenergetiku/. Z celkového množstva znečisťujúcich látok je asi 90 % plynných látok, zvyšných asi 10 % tvoria látky tuhé, resp. kvapalné. Zdroje znečistenia možno deliť z niekoľkých hľadísk:

1. Podľa pôvodu – prírodné, umelé

Medzi prírodné zdroje patria: búrky s elektrickým výbojom, veterná erózia vo forme prašných búrok a vulkanická činnosť.
Umelé zdroje súvisia s ľudskou činnosťou, patria sem rôzne spaľovacie zariadenia v priemysle, energetike, doprave a ďalej priemyselné podniky, ktoré produkujú rôzne vzdušné odpadky /huty, chemické výrobne/, neupravené výsypky, povrchová ťažba uhlia, jadrové výbuchy a pod.

2. Podľa umiestnenia

• Prízemné /kúreniská, dopravné prostriedky, veterná erózia a pod./
• Vyvýšené /komíny priemyselných podnikov/
• Výškové /výbuchy jaderných náloží, letecká doprava/.

3. Podľa usporiadania

• Bodové /komíny, jednotlivé motory/
• Lineárne /radové komíny, vysoké pece/
• Plošné /povrchové bane, veterné búrky/

4. Podľa stálosti polohy

• Nepohyblivé /stacionálne/
• Pohyblivé

Obzvlášť dôležité je triedenie zdrojov znečistenia podľa druhu ľudskej činnosti. K týmto zdrojom patria : teplárne, chemický priemysel, tepelné elektrárne, hutný priemysel, cementárne a doprava. K najčastejším zdrojom a vysokým množstvom emisií patria teplárne a tepelné elektrárne, zariadené na spaľovanie pevného alebo kvapalného paliva.

Kotolne týchto podnikov znečisťujú ovzdušie veľkým množstvom dymu, ktorého hlavnými zložkami sú: prach, popolček a kysličník siričitý. Z podnikov chemického priemyslu sú najnebezpečnejšie výrobné kyseliny sírovej, dusičnej, fluorovodíkovej, superfosfátu, sírouhlíka, lúhov, polyvinylchloridu a ďalších chemických produktov. Takto sa do ovzdušia dostávajú veľmi nebezpečné látky ako napr. kysličníky síry, kysličníky dusíka, sírovodík, sírouhlík, chlór, chlorovodík, fluór, atď. Tieto látky zamorujú predovšetkým spodnú vrstvu atmosféry.

Zdrojom škodlivín v ovzduší, ktorého dôležitosť neustále vzrastá je doprava. Za jeden rok auto vyprodukuje asi 1. t škodlivých plynov z toho 700 kg kysličníka uhoľnatého / obsah 1 až 10% vo výfukovom plyne /, 100kg uhľovodíkov, 35kg kysličníkov dusíka a iných škodlivín / splodiny olova a pod. /. Letecká a zahraničná doprava taktiež značne znehodnocuje ovzdušie. Napríklad jedno štvormotorové reaktívne lietadlo spotrebuje za hodinu letu až 7 t kyslíka a vypustí do ovzdušia veľké množstvo výfukových plynov. Hlavnou škodlivinou priemyslu stavebných hmôt je cementárenský prach. Je to následok súborného pôsobenia rôznych vplyvov, hlavne veľkého množstva emisií popolčeka, nesprávne robených skládok popolčeka a iných sypkých materiálov, rozptýlená stavebná činnosť v sídliskách, zlého stavu vozoviek a pod.

Správa zo stavu znečistenia ovzdušia v Bratislave

Hlavnými zdrojmi znečistenia sú: chemický priemysel 56%, energetika 37%, zvyšok tvorí železničná doprava a domáce kúreniská. Z odvetvia chémie je najväčším zdrojom znečistenia Slovnaft, ktorý ročne vypúšťa do atmosféry viac ako 30 000 t škodlivín, z toho 12 000 t SO2. Veľkým producentom škodlivých plynov sú tiež chemické závody, ktoré vypúšťajú 2 900 t sírouhlíka, 1 600 t sírovodíka, 27 000 t kysličníkov dusíka a 1,6 t chlóru. Vo východnej časti mesta presahuje ročný spád ročnú normu trikrát, priemerná ročná hodnota je v celom meste prekročená 2,5-krát. Zasiahnutých je sedem z desiatich obytných obvodov, v ktorých žije približne 210 000 obyvateľov, t.j. asi 76% na ploche okolo 190 km2. Zvlášť je nepriaznivá situácia vo východnej časti mesta.

Elektrosmog

Termín „elektrosmog ”je odvodený z anglických výrazov „smoke ”(dym, výpar) a „fog ”(hmla), z čoho je “smog ”. Smog, ktorý je známy už dávnejšie, je chemická agresívna zmes pár, vplývajúca na ľudí a životné prostredie najmä počas trvania nebezpečnej koncentrácie chemických škodlivín v ovzduší. Škodlivé účinky elektrosmogu trvajú len počas pôsobenia elektromagnetických vĺn. V štúdiách o elektrosmogu je mnoho nejasnosti o počte hľadísk a ich interakcií, ktoré by sa mali brať do úvahy.