Vo všeobecnosti za globálny ekologický problém považujeme akýkoľvek faktor negatívne pôsobiaci na rovnováhu života na Zemi, či dokonca jeho existenciu. Takýmito faktormi ohrozujúci stabilitu na Zemi môžu byť faktory :

prírodné - sopka, zemetrasenie, pád meteoritu
antropické- teda spôsobené ľudskou činnosťou (vyrubovanie lesov, odvodňovanie riek, obrábanie pôdy, ale aj vojna)

Samotné globálne ekologické problémy sme rozdelili do niekoľkých kategórií :

- znečisťovanie ovzdušia a s tým spojené: poškodzovanie zdravia ľudí, kyslé dažde, otepľovanie klími(skleníkový efekt), rozširovanie ozónovej diery
- znižovanie tvorby kyslíka
- znečisťovanie vôd
- úbytok a znehodnocovanie pôdy
- nadmerne čerpanie nerastných zdrojov
- nárast objemu odpadov problémy ich odstraňovania.

Znečisťovanie ovzdušia

1. Najviac znečisťuje prírodu človek a na to aj dopláca, zabíjame sa samy, svojmy činmi.

2. V dnešnom preľudnenom svete sa čoraz väčšmi vyčerpávajú prírodné zdroje, hoci sa podnikli kroky na zamedzenie mnohým foriem znečistenia. Vedcov a ochrancov prírody znepokojujú najmä: 

- kyslé dažde. Veľké borovicové lesy v severnej Európe a severnej Kanade hynú na následky kyslých dažďov, ktoré vznikajú v priemyselných oblastiach vzdialených stovky kilometrov. Výfukové plyny z áut, dym z elektrární a tovární stúpajú k oblakom a rozpúšťajú sa vo vodných kvapkách, pričom vzniká kyselina sírová. Kyselina sa vracia na Zem, možno o stovky kilometrov ďalej, v podobe kyslého dažďa, ktorý zabíja stromy, ryby a iné formy života.

3. Skleníkový efekt - prirodzený skleníkový efekt sa prejavuje už viac ako 4 miliardy rokov, udržujúc teploty vhodné pre život na Zemi. Koncom 80-tych rokov sa slovné spojenie "skleníkový efekt" začalo bežne používať v súvislosti s globálnym otepľovaním.

Globálne otepľovanie - ide o stav, kedy plyny vytvorené ľudskou činnosťou vytvárajú v atmosfére vrstvu, ktorá narušuje rovnovážny stav medzi prichádzajúcou energiou zo Slnka a odchádzajúcou energiu zo Zeme.

Celková bilancia žiarenia musí byť vyrovnaná - vždy musí byť rovnováha medzi dopadajúcim slnečným žiarením a odrazeným žiarením. Zem má atmosféru. Plyny v atmosfére absorbujú žiarenie avšak každý inej vlnovej dĺžky. Energia, ktorú atmosférické plyny získavajú absorpciou infračerveného žiarenia, spôsobí vibráciu molekúl, teda sa začnú zohrievať. Na podobnom princípe pracujú mikrovlnné rúry.

Skleníkové plyny - ide o plyny, ktoré absorbujú infračervené (dlhovlnné) žiarenie.

Väčšina dlhovlnného žiarenia vyžarovaného zo Zeme, sa absorbuje. Existuje len jedna oblasť slabej absorpcie v atmosfére, tzv. "atmosférické okno", ktoré dovoľuje časti infračerveného žiarenia uniknúť do vesmíru a zabraňuje prehrievaniu Zeme na teploty, ktoré sú škodlivé pre život. Keďže väčšina dlhovlnného žiarenia je absorbovaná v atmosfére, tá sa zohrieva a vyžaruje dlhovlnné žiarenie späť k zemskému povrchu a zohrieva ho. Tento jav, ktorý udržuje Zem teplejšiu ako je jej efektívna teplota vyžarovania, tj. (-18 stupňov Celzia), je známy ako "prirodzený skleníkový efekt". Prirodzený skleníkový efekt udržuje Zem približne o 33 stupňov Celzia teplejšiu ako by bola, keby nemala žiadnu atmosféru.

Pri ďalšej produkcii skleníkových plynov vzniknú tieto problémy:

- Príliš vysoké teplotné výkyvy a nepredvídateľné zmeny počasia
- Posun podnebných pásiem smerom k pólom
- Topenie ľadovcov a následné zdvihnutie hladiny morí
- Zvýšenie teploty vzduchu a pokles jeho vlhkosti

Znižovanie tvorby kyslíka:

Atmosféra obsahuje 78% dusíka, 21% kyslíka, asi 0,03% oxidu uhličitého, vodné pary, prachové častice a rôzne nečistoty. 

Kyslík sa do atmosféry dostáva ako produkt fotosyntézy zelených rastlín.. Kyslík v atmosfére je v neustálom pohybe, lebo je spotrebovávaný pri dýchaní a do atmosféry dopĺňaný pri fotosyntéze rastlín. Narušenie stability obsahu kyslíka v atmosfére by mohlo nastať ako dôsledok rozsiahleho odlesňovania dažďových pralesov alebo znečistenia morí (morské riasy sú významným producentom atmosférického kyslíka).Jeden strom vyprodukuje za 24 hodín 180l kyslíka, dospelý človek ho spotrebuje za deň 360l, ak sa namáha tak 700 až 900l kyslíka.

Na množstvo kyslíka sú oveľa náročnejšie auta, osobne auto na 1000 km jazdy spotrebuje toľko kyslíka ako dospelý človek za cely rok to je 131 400l kyslíka, prúdové lietadlo na trase New York – Paríž zničí 35t kyslíka. To je množstvo ,ktoré za deň vyrobí 3000 ha lesa.