Znečisťovanie vôd:

Ľudstvo bez vody nemôže existovať. V oceánoch a moriach, ktoré pokrývajú asi 71% zemského povrchu, je až 97,2% vody našej planéty. Zvyšok pripadá na vodu pevnín. Tieto kontinentálne vody sú zastúpené približne 75% vo forme ľadovcov, 22% podzemné vody a iba 3% vodné toky a jazerá. Na prvý pohľad sa zdá, že vody je dostatok ale je to len očný klam „ľudia veď sa spamätajte ,šetrite, vody je malo však len v Afrike zomierajú ľudia na nedostatok vody“. Voda patrí k najdôležitejším prírodným zdrojom. Je nenahraditeľnou zložkou života, všetkých rastlinných a živočíšnych ekologických systémov a celého prírodného prostredia. V sociálnej sfére sa využíva na prípravu potravy i ako jej súčasť. Je dôležitým faktorom životnej úrovne i významným predpokladom ľudského zdravia. Rovnako je nevyhnutnou podmienkou pre hospodársky rozvoj. V priemyselnej a poľnohospodárskej výrobe sa využíva ako základná surovina, pomocná látka a zdroj energie. Najväčšiu spotrebu vody má poľnohospodarstvo a priemysel. Ľudstvo stojí pred globálnym problémom vyčerpania vodných zdrojová problémom znečisťovania vodstva.

Znečisťovanie povrchových a podzemných vôd spôsobujú: prírodné činitele, najmä vodná erózia (zanášanie nádrží) a antropogénne činitele – človek znečisťuje vodné zdroje nepriamo (kyslé dažde) a priamo svojou činnosťou.

Čistenie odpadových vôd: 

V ochrane vôd pred znečistením je dôležitý uzavretý cyklus využívania vody, t.j., aby sa voda, ktorá sa vypúšťa z priemyselného závodu, opätovne používala vo výrobnom procese. Preto je veľmi dôležité dôkladné čistenie odpadových vôd, ktoré sa uskutočňuje v čistiarňach odpadových vôd rôznymi technologickými postupmi:

- mechanicky – znečisťujúce látky sa oddeľujú od vody usádzaním v sedimentačných nádržiach, chemicky – vyzrážané nečistoty sa usadia,
- biologicky – mikroorganizmy.

Úbytok a znehodnocovanie pôdy:

V historickom procese vývoja ľudskej spoločnosti bola na začiatku neupravená príroda. Prírodné a životné prostredie bolo v súlade. Ľudia využívali to, čo im príroda poskytovala a len minimálne upravovali svoje okolie. Zmena životného prostredia v okolí ľudských obydlí bola stále väčšia. S rozvojom rozumových schopností a poznania sa zvyšovalo územie upravované ľuďmi, ale hlavne sa zvýšil stupeň a spôsob tohto upravovania. Dnes už nemožno stotožňovať názvy životné a prírodné prostredie.

Vo vyspelých krajinách už takmer niet miesta, ktorého by sa nedotkla ľudská ruka. Takmer všetko prešlo nejakým pretvárajúcim procesom.

Jedným z najstarších príčin úpravy okolia je poľnohospodárstvo. Začalo sa rozvíjať už v najstarších spoločenských zriadeniach. Oproti lovu a zberu malo nespočetné množstvo výhod. Potrava nebola už tak závislá na dobrom roku, priaznivom počasí a pod. Ľudia prestali mať potrebu putovať kvôli potrave, alebo kvôli sťahovaniu divých zvierat.

Ľudia začali využívať pôdu v okolí svojich dedín. Obrábaním získali možnosť pestovať rastliny, ktoré predtým museli hľadať a zbierať ďaleko od dediny.

Nevyhnutnosť chemizácie poľnohospodárstva vyplýva aj z potreby chrániť plodiny pred škodcami a rôznymi plesňami alebo chorobami. Každá chemikália však zanecháva stopy na kvalite plodiny. Ľudstvo si ani neuvedomuje, koľko rôznych jedov organizmus prijíma a stále nie sú celkom známe ich vplyvy na život. Spotreba hnojív sa v 20. storočí zvýšila niekoľkonásobne.

Úbytok pôdy. Priama činnosť – stavebná činnosť, mesta sa rozvíjajú rastu a pôdy je čoraz menej. Ďalší spôsob úbytku pôdy je pri ťažobnej činnosti znehodnocovanie pôdy a okolia.

Skládky odpadov ich plochy sa zväčšujú tiež na úkor poľnohospodárskej, často úrodnej pôdy.

Nepriama činnosť: často zle obhospodarovanie ktorým vzniká zvyšovaná erózia pôdy. Voda z dažďov alebo topenia sa snehu bere zo sebou kúsky zeminy a niekedy takto odnese veľké kopy humusu a pôda sa stáva neúrodná. Zvýšená vodná alebo veterná erózia nastáva na území kde dlhší čas nepokrýva pôdu rastlinstvo. Erózia pôdy vzniká aj pri pasení dobytku.

Ľudia znehonocuju pôdu rôznymi hnojivami, niekedy ju až doslova otrávia a stáva sa neúrodná.

Dezertfikácia je rozširovanie púšte dôsledkom vyrubovania lesov, znečisťovania ovzdušia. Človek spôsobuje klimatické zmeny, ktoré zasahujú celú planétu. Tieto podmienky napomáhajú rozširovaniu púšte.                           

Nadmerné čerpanie prírodných zdrojov:

Svet potrebuje obrovské množstvo energie nielen na zabezpečovanie tepla, svetla, osobnej a nákladnej dopravy, ale aj na pohon rozličných zariadení a podporu poľnohospodárstva. Na tieto účely sa najviac využívajú tieto suroviny: I. ropa, II. zemný plyn, III. uhlie, IV. urán.  Nazývajú sa aj ako pevné alebo fosílne palivá.

Fosílne palivá 

Sú cennými prírodnými zdrojmi energie, ktoré sú dnes obrovským tempom vyčerpávané. Na základe niekoľkých počítačových simulácií využívania prírodných zdrojov bolo ukázané, že spotreba palív vo svete bude rásť exponenciálnym tempom. Zásoby fosílnych palív sú ohraničené a jedného dňa sa vyčerpajú. Odhadnúť, ako dlho ich budeme môcť ešte užívať, nie je jednoduché. Každý rok sa totiž objavujú správy o nových ložiskách ropy, zemného plynu alebo uhlia. Užitočným údajom pre hodnotenie zásob je pomer rezerv k ťažbe (spotrebe) v danom roku.

Generácie našich detí nielenže nebudú môcť využívať tieto zdroje, ale budú zaťažené aj problémami, ktoré dnes spaľovanie fosílnych palív so sebou prináša. Ukazuje sa, že v čase, keď sme takmer úplne závislí na fosílnych zdrojoch palív a súčasne sme vystavení riziku ekologických katastrof, je ilúziou hovoriť o ekonomickom raste v tradičnom zmysle slova. Trvalo neudržateľný súčasný vývoj totiž znamená, že žijeme na úkor prírody a budúcich generácii a krátkodobý prospech v jednej oblasti života bude zaplatený nákladmi v oblastiach iných zahrňujúcich tak živú ako i neživú prírodu.

Ak sa tempo ťažby prírodných zdrojov nezastaví, hrozí ich veľmi rýchle vyčerpanie.