Nárast objemu odpadov a problém ich odstraňovania:

Pod pojmom odpady si predstavíme niečo nepotrebné, nepoužiteľné, čo treba iba vyhodiť. Opak je pravdou. S odpadmi sa človek stretáva odjakživa. V dobách lovcov -zberačov to boli kosti z ulovených zvierat či zvyšky jedla. Príroda sa s tým vedela vysporiadať. Postupne, ako sa vyvíjala ľudská spoločnosť, narastalo aj množstvo odpadov. V 60. rokoch 20. storočia nastal boom odpadov. Začali sa vo veľkom vyrábať a používať plasty. V súčasnosti sa hovorí o konzumnej spoločnosti – kupujeme aj to, čo nepotrebujeme, a to, čo nepotrebujeme, skôr či neskôr vyhodíme. Vzťah odpad - človek sa končí odhodením nepotrebnej veci do smetného koša. Odpady majú dnes viaceré škodlivé účinky na životné prostredie, zdravie ľudí i na našu ekonomiku.

Komunálny odpad:

- stretávame sa s ním denno-denne. Patria sem bežné odpadky, napr. zvyšky potravín, kuchynský odpad, odpad z kúrenia, no najväčší podiel tejto skupiny tvoria plastové obaly a najrôznejšie kovové, sklenené, drevené a papierové odpadky. Sú objemné, väčšinou sa skladujú na mestských skládkach alebo spaľujú. Sú vhodné
na recykláciu. 

Organické odpady:

- pôvod majú v mäsokombinátoch, obchodných a reštauračných zariadeniach, kožušníctve, výrobe a skladovaní potravín, liekov. Môžu obsahovať choroboplodné mikroorganizmy, sú dobrým prostredím na liahnutie múch, a s tým je spojené kvasenie a hnitie. Zvláštnu pozornosť je nutné venovať biologickému odpadu z nemocníc a zdravotníckych oddelení. Zneškodňujú sa v spaľovniach, kafilériách alebo zakopávaním na vyhradenom mieste. Je veľmi nebezpečné zneškodňovať ich s komunálnym odpadom na skládkach, hlavne ak by sa k nim dostali deti alebo iné nepovolané osoby.

Skládkovanie:

- prevažná väčšina odpadov na Slovensku končí na skládkach, aj keď sa skládky všeobecne považujú za najhorší spôsob nakladania s odpadom, ktorý by mal byť tým posledným riešením. Nebezpečné nie sú len obávané divoké skládky, hrozbu v sebe skrývajú aj skládky riadené. Skládkovanie odpadov na riadených skládkach sa nemôže považovať za trvalé zneškodnenie. Rozkladné procesy vo vnútri skládky prebiehajú nesmierne pomaly, pretože je tam nevhodná klíma pre rozkladné mikroorganizmy.

Spaľovanie:

- spálením sa zníži objem odpadu o cca 80-90 %. Spaľovaním tuhých nebezpečných odpadov možno získať paru pre rozličné technologické procesy a teplo na ohrev technologickej alebo úžitkovej vody. Za desať rokov prevádzky sa ušetrí až milión ton uhlia. Ďalšou prednosťou oproti skládkovaniu sú menšie nároky na plochy skládok, možnosť zneškodnenia vysoko-toxických i biologicky nerozložiteľných odpadov. Na druhej strane však spaľovňa skoncentruje množstvo škodlivých látok, hmota sa neničí, mení sa iba chemické zloženie a toxicita spaľovaných zlúčenín. Do ovzdušia unikajú mnohé škodlivé látky: napr. ťažké kovy, ftaláty, furány a ďalšie. Dioxíny a furány v prírode odolávajú rozkladu, akumulujú sa v tukovom tkanive. Spaľovne na likvidáciu nebezpečných odpadov obsahujú spravidla rotačnú spaľovaciu pec, doplnenú dohrievaciou komorou. Rozsah pracovných teplôt je 900 – 1300 °C. Spaliny prechádzajú systémom čistenia, ktorý pozostáva z troch stupňov – dvoch suchých a jedného mokrého. Škvara sa odváža na skládku a prachový popolček, ktorý je toxickejší než škvara sa zneškodňuje na základe hodnotenia chemickej analýzy. Na výstavbu spaľovne sú potrebné obrovské počiatočné finančné náklady. Aby sa investície vrátili, je spaľovňa závislá na prísune veľkého množstva odpadov. V miestach, kde sú veľkokapacitné spaľovne, sa preto nerozvíjajú iné programy triedenia odpadov pre recykláciu, kompostovanie, opätovné využívanie. 

Recyklácia:

- týmto spôsobom by sa mali nepoužiteľné veci vyrobiť znovu. Recykláciou sa šetrí prostredie a prírodné zdroje. Oproti likvidácii ušetrí prírodné zdroje, energiu, zníži množstvo odpadov. Odborné štúdie dokázali, že recykláciou sa ušetrí viac energie, ako môžeme získať spaľovaním. Recyklovaním 1 tony starého papiera sa pri výrobe ušetrí 500 – 600 kWh elektrickej energie. Aby sme mohli recyklovať, musíme najprv vytriediť jednotlivé zložky pri zdroji – doma, v práci, škole. Zmiešaním odpadov ich znečistíme a znemožníme ich ďalšie využitie. Recyklácia začína naším triedením na jednotlivé zložky – papier, sklo, kovy, textil, plasty a časť nebezpečných odpadov. Odtiaľ putujú do papierní, sklární, železiarní ..., kde ich použijú ako surovinu na výrobu nových výrobkov.