Smog je chemické znečistenie atmosféry, ktoré je spôsobené ľudskou činnosťou. Názov pochádza z anglického spojenia dvoch slov smoke (dym) a fog (hmla). Jedná sa o jav, behom ktorého je atmosféra obohatená o zložky, ktoré v nej normálne nie sú a ktoré sú škodlivé pre zdravie. Z odborného hľadiska sa smog rozlišuje na dve typy.

1. Redukčný smog (tiež londýnsky alebo zimný), je označenie pre zloženinu mestského a priemyslového dymu s hmlou, vyskytujúci sa behom roku typicky v zimných podmienkach s výraznými prízemnými inverziami teploty vzduchu. V závislosti na
priemyslovom znečistení modernej spoločnosti je zimný smog zložený prevažne z oxidu siričitého SO2 a niektorých ďalších látok, ktoré ľahko podliehajú oxidácií. Tieto látky majú často silno redukčné účinky na svoje okolie.

Londýn: Londýnsky smog je nechvalne známy už od rímskych dôb. V roku 1306 Edvard I. zakázal spaľovať uhlie, ale tento krok nemal dlhé trvanie. Situácia sa postupne zhoršovala až do päťdesiatych rokoch 20. storočia, kedy nastalo v Londýne niekoľko katastrofických smogových situácií, pri ktorých zahynuli tisíce ľudí (napr. roku 1952). V roku 1956 Parlament zaviedol v hlavnom meste tzv. bezdymové zóny. Vďaka nim sa znížili emisie oxidu síry a londýnsky smog sa stal minulosťou. Dnes je v Londýne hlavným problémom automobilový smog.

2. Oxidačný smog bol objavený v 40. rokoch v kalifornskom meste Los Angeles. Býva označovaný tiež ako kalifornský, losangelský, fotochemický či letní smog. Tento druh smogu má silné oxidačné, agresívne, dráždivé (na sliznicu, dýchacie cesty, oči atď.) a toxické účinky.

Patrí k najzávažnejším problémom znečistenia ovzdušia v Európe. Koncentrácie ozónu, ktoré presahujú prahové hodnoty stanovené EÚ, je vystavených asi 30% obyvateľov európskych miest, pričom v dôsledku znečistenia ovzdušia ozónom v
Európe každý rok predčasne umiera asi 20 tisíc ľudí.

Zloženie a vznik

Ide o znečistenie vzduchu, ktoré vzniká v mestských oblastiach vplyvom pôsobenia slnečných lúčov na niektoré zložky dopravných exhalácií. Jeho súčasťou sú prevažne vysoké koncentrácie prízemného ozónu, vďaka ktorému môže
byť pozorovaný ako modrý opar, a zmes uhľovodíkov, oxidov dusíku (NOx) a uhlíkov (CO, CO2).

Dôvodom jeho vzniku je zvýšená koncentrácia NO2, ktorý sa vplyvom slnečného UV žiarenia rozpadá na radikály

NO2 —UV—> NO + O ·

a ďalšou radikálovou reakciou vzniká ozón O3

O · + O2 → O3