Antarktída, ktorá je väčšia ako Európa alebo Austrália, je najchladnejším a najizolovanejším kontinentom na našej planéte. Priemerné ročné teploty sa pohybujú okolo -50 stupňov Celzia.
Rozkladá sa okolo južného pólu. Preto má na podnebie celého sveta obrovský vplyv a moria, ktoré ju obmývajú, sú domovom najrôznejších živočíchov a pýši sa bohatým morským životom. Antarktída tvorí približne 9% svetovej súše, aj keď 98% tohto kontinentu je pochovaných pod najväčším ľadovým hrobom na svete, ktorý dosahuje maximálnu hĺbku 4,8 km. Táto obrovská masa ľadu predstavuje približne 70% svetových zásob sladkej pitnej vody. Pevninský ľadovec je veľmi dôležitý pre vývoj na celej Zemi. Šelfové ľadovce lemujú okolo 60% pobrežia, stále vodné toky tu neexistujú. Najvyšším bodom je Vinsonov masív (4897m), priemerná nadmorská výška dosahuje asi 2 300m. Podnebie je drsné, polárne a veterné.
Záujem vedcov rástol a veľké medzinárodné bádateľské úsilie vyvrcholilo v dobe Medzinárodného geofyzikálneho roku zvaného IGY, ktorý začal 1. júna 1957 a skončil 31. septembra 1958. Počas tejto doby 12 zemí – Argentína, Austrália, Belgicko, Veľká Británia, Chile, Francúzsko, Japonsko, Nový Zéland, Nórsko, Južná Afrika, Rusko a USA vybudovalo v Antarktíde a na priľahlých ostrovoch viac než 40 vedeckých výskumných staníc. Hodnota vedeckej práce v Antarktíde bola vyzdvihnutá na začiatku osemdesiatych rokov 19. storočia, keď členovia tímu British Antarctic Survey našli dôkazy o zmenšovaní ozónovej vrstvy v stratosfére Zeme práve nad týmto kontinentom. Upozornili celý svet na nebezpečie späté s ozónovými dierami, ktorými preniká zvýšené množstvo škodlivého slnečného žiarenia na zemský povrch. Toto varovanie viedlo mnoho zemí k tomu, že zaviedli zákony regulujúce používanie chlorfluoruhlíkov, ktoré sú používané v sprejoch a chladničkách ako tzv. freóny. O nich sú vedci presvedčení, že poškodzujú vrstvu ozónu.
Vedci uskutočňovali na tomto kontinente taktiež aj iné typy výskumov. Napríklad štúdium jadra ľadovca ukázalo rastúce znečistenie olovom a rádioaktívnymi látkami v atmosfére za posledných 50 rokov.
Sedem zemí, ktoré sa podieľali na projekte IGY – Argentína, Austrália, Veľká Británia, Chile, Francúzsko, Nový Zéland a Nórsko si už zaregistrovali svoje územné nároky v Antarktíde. Tieto nároky však neboli uznané zvyšnými krajinami, ktoré sa zúčastnili na projekte IGY, ani zemami, ktoré sa projektu IGY nezúčastnili vôbec. V roku 1959 podpísalo 12 štátov, ktoré majú svoje záujmy v Antarktíde, tzv. Antarktickú zmluvu, ktorá nadobudla platnosť v roku 1961. Táto 30 ročná zmluva zaisťovala mierové využitie Antarktídy s cieľom preskúmať tento kontinent a vykonávať na ňom vedecký výskum. Vojenská činnosť a skúšky nukleárnych zbraní boli zakázané rovnako ako likvidácia škodlivého jadrového odpadu. Po roku 1961 sa pripojili aj ďalšie štáty, podpísali tiež túto zmluvu a začali s vedeckým výskumom.
Antarktída môže byť potencionálnym zdrojom nerastov. Kedysi to bola súčasť dávneho kontinentu Gondwana (superkontinent v období prvohôr) a v rôznych štádiách dejín Zeme mala omnoho teplejšiu klímu ako v súčastnosti. Napríklad Transatlantické pohorie obsahuje masívne zásoby uhlia, ktoré predstavuje zbytky rastlín, ktoré rástli vo vlhkých bažinách. V Antarktíde sú zrejme také náleziská ropy a množstvo kovov, aj keď iba málo nálezísk sa nachádza v oblastiach nepokrytých ľuďmi.
V osemdesiatych rokoch 20. storočia diskutovali zeme Antarktického paktu o konvencii týkajúcej sa minerálov, ktorá umožňovala ťažbu na tomto kontinente za podmienky, že by boli dodržané prísne predpisy o ochrane životného prostredia. Ale niektoré štáty vrátane Austrálie, Nového Zélandu a Francúzska sa proti takejto ťažbe postavili a v roku 1991 zeme antarktickej zmluvy prijali Protokol o ochrane životného prostredia na tomto kontinente, ktorý okrem iného zakazuje ťažné a vrtné práce najmenej na dobu minimálne 150 rokov. Protokol posilnil opatrenie na ochranu životného prostredia – napríklad ochranu voľne žijúcich živočíchov a rastlín a reguláciu turistiky. Ďalším dôležitým rozhodnutím bolo opatrenie vzťahujúce sa na odstraňovanie odpadkov, ktoré sa hromadia okolo výskumných staníc, vrátane nebezpečných látok ako sú laboratórne chemikálie. Prijatie uvedeného protokolu je do značnej miery zásluhou hnutia GREENPEACE, ktoré chce z Antarktídy vytvoriť Svetový národný park spravovaný USA, aby si uchovala naveky svoj prírodný charakter.
Iba niekoľko málo živých organizmov prežíva v ľadovom prostredí Antarktídy. Sú to riasy, lišajníky a machy, ktoré sa držia na vrcholkoch hôr týčiacich sa s ľadovej prikrývky. Pre zaujímavosť: pobrežie a Antarktický polostrov pripomínajúci prst ukazujúci smerom k Južnej Amerike sú v lete veľmi bohaté na život. Sú tam tučniaky, tulene, morské vtáky a hmyz, zatiaľ čo vody okolo kontinentu sú domovom rôznych veľrýb, z nich bolo vďaka rybolovu veľa privedených až na pokraj vyhynutia. Najbežnejším živočíchom v južných moriach je kril – malé, garnátom podobné živočíchy, ktoré sú základnou potravou rýb, vtákov, tuleňov a veľrýb.
OSN predložila pred časom ambiciózny plán, podľa ktorého by sa Antarktída mohla stať svetovým parkom. Prví turisti prileteli z Nového Zélandu na kontinent až v roku 1977. Každoročne v lete, ktoré trvá krátko a teploty sa počas neho pohybujú okolo 0 stupňov Celzia, navštívi kontinent 15-tisíc turistov. Prílev turistov je prísne regulovaný. Každý, kto vstúpi na antarktickú pôdu, musí pred vstupom podpísať tvrdé podmienky na ochranu prírody a dodržiavať ich, napríklad, tučniaky a iné živočíšne druhy majú prednosť. Ak ide okolo vás tučniak, musíte sa zastaviť a nevyrušiť ho - tak káže antarktický zákon.
