Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

 

Ozón

Ozón
Ozón (O3) existuje v dvoch odlišných vrstvách zemskej atmosféry a podľa toho je považovaný za „zlý“ a „dobrý“. US EPA po prvý krát použilo slovný obrat ako pomôcku pre zapamätanie: „čím vyššie tým lepšie – čím nižšie tým horšie“. Atmosferická vrstva, kde žijeme, je známa pod názvom troposféra. Je to vrstva, ktorá sa rozprestiera od povrchu Zeme do výšky asi desiatich kilometrov. Ozón v troposfére je považovaný za škodlivé znečistenie – automobily, elektrárne a továrne emitujú vzduch znečisťujúce látky, ktoré vytvárajú prízemný ozón. Ozón je hlavnou zložkou mestského smogu a poškodzuje ľudské zdravie, vegetáciu a mnoho bežných materiálov ako sú napríklad guma, plátno či farbivá. Hoci koncentrácia O3 na Havajských ostrovoch je obvykle veľmi nízka, určité oblasti v Honolulu (urbanistická oblasť) občas prekročia úroveň určenú zdravotnými normami. Oproti tomu „dobrý“ ozón sa nachádza sa v stratosfére – atmosferickej vrstve rozprestierajúcej sa vo výškach od 10 do 50 kilometrov. Keď letíte prúdovým lietadlom, nachádzate sa v najnižšej časti stratosféry. Stratosferický ozón je dôležitý prvok v ochrane života na Zemi vďaka tomu, že absorbuje značnú časť škodlivého ultrafialového slnečného žiarenia, známeho aj ako UV-B žiarenie. Väčšia expozícia intenzívnejším UV-B žiarením môže viesť k rakovine kože, šedému zákalu, a narušeniu imunitného systému. Takisto zničenie, na UV-B citlivých, poľnohospodárskych plodín ako je sója, fazuľa, či celý rad morských živočíchov môže zredukovať potravinové zdroje. Aj keď je ozón v stratosfére prírodne vytváraný a ničený konštantnou vyrovnanou rýchlosťou, ľudia postupne narušujú túto rovnováhu používaním látok spotrebúvajúcich ozón. Chemikálie používané v chladničkách a mrazničkách, klimatizačné zariadenia, hasiace prístroje a pod. sa môžu dostať až do stratosféry, kde sa rozkladajú a uvoľnené molekuly brómu a chlóru ničia „dobrý“ O3. Jedna molekula chlóru alebo brómu môže zničiť až 100 000 ozónových molekúl a tak O3 v stratosfére mizne rýchlejšie, ako sa stihne prírodne doplniť. Pre zaujímavosť, explózie sopiek prispievajú len malým množstvom chlóru do stratosféry – okolo troch percent z celkového množstva – zatiaľ čo ľudia prispievajú 82 percentami. Plyny z miernejších erupcií, ako nedávno v Kilauei, ani nedosiahnu stratosféru.

Havajské sopečné observatórium (HVO - The Hawaiian Volcano Observatory) v spoločnom projekte s National Park Service a US EPA merá stĺpec O3 medzi zemou a slnkom, ako aj množstvo škodlivého UV-B žiarenia dopadajúceho na zemský povrch. Táto skupina tiež prispieva k medzinárodnému úsiliu v zmapovaní stenčených vrstiev globálneho stratosférického ozónu. V HVO je tiež možné merať oxid síričitý (SO2) a oxid dusičitý (NO2) – dva plyny vypúšťané počas a po erupcii lávy. Zemská atmosféra je krehká vrstva, ktorá chráni život na Zemi pred zničujúcou slnečnou radiáciou. Ak by Zem bola veľká ako futbalová lopta, tak troposféra (kde žijeme), by bola tenká ako plastická potravinová fólia obaľujúca celú loptu. Stratosféra, vrstva kde sa nachádza ozón, by predstavovala v tomto prirovnaní štyri ďalšie vrstvy tejto tenkej fólie. Je však v silách nás všetkých pomôcť udržať túto tenkú, krehkú vrstvu v dobrom stave a tým pomôcť aj sebe samým a vlastnému zdraviu.

Koniec vytlačenej stránky z https://referaty.centrum.sk