Polárne oblasti sú nehostinným svetom ľadu a snehu. Zimy tu môžu trvať až deväť mesiacov. Teploty sa pohybujú pod bodom mrazu, zúria snehové víchrice a väčšinu dňa je úplná tma. V čase krátkeho leta je takmer celých 24 hodín denné svetlo, teplota stúpa nad nulu a časť ľadu sa topí. Hoci sa zdá , že v týchto zamrznutých pustatinách nemôže žiť nič, na počudovanie je veľa druhov rastlín a zvierat, ktoré tam nielen prežijú, ale sa im dokonca aj dobre darí.

Severný ľadový oceán sa rozprestiera okolo severného pólu. Aj keď ho väčšinou roka pokrýva ľad, žijú v ňom vo veľkých množstvách ryby, tulene a veľryby, ktoré sa živia bohatými zásobami morských rias Algae. Oceán obklopuje zamrznutá zem - tundra, kde rastú len odolné kroviny a rastliny. Na jar a v lete tundra ožíva hmyzom, vtákmi a drobnými zvieratami, ako sú napríklad lumíky a zajace. V Antarktíde, zamrznutom kontinente okolo južného pólu, sú ešte tvrdšie podmienky. V samej Antarktíde prežíva len máloktorý tvor, no zato v moriach okolo nej sa to len tak hemží životom. Zvieratá a vtáky, ktoré žijú blízko pólov, sa prispôsobili životu v ľadových podmienkach jedinečným spôsobom. Kožušinové zvieratá, ako medvede biele a líšky, majú hrubú vonkajšiu pokrývku s dlhými, hustými chlpmi, ktorá sa volá srstica, a ešte druhú, mäkkú, barančinovitú vrstvu kožušiny, ktorá je bližšie ku koži a volá sa podsada. Tieto zvieratá sú teda chránené pred chladom dvojito. Veľryby, polárne medvede a tulene majú pod kožou hrubú vrstvu zvláštneho tuku. Vtáky, ktoré trávia zimu v polárnych oblastiach, majú husté perie, ktoré si našuchoria, aby im bolo teplo. Niektoré druhy hmyzu v zime spia zimným spánkom hibernujú a v ich hemolymfe sa nachádza zvláštna chemická látka, ktorá zabraňuje jej zamŕzaniu.

Zvieratá, ktoré žijú na súši alebo na ľade, musia byť schopné kráčať po snehu bez ťažkostí. Medvede biele majú veľké, široké laby, ktoré im slúžia ako snežnice, a vtáky - ako snehuľa vrchovská a tetrov - majú na spodku prstov na nohách perie. Zvieratá si musia nielen vedieť poradiť s chladom, ale si aj starostlivo určiť čas párenia a rodenia mláďat. Väčšina zvierat rodí počas mesiacov krátkeho letného obdobia, keď je už teplejšie a aj potravy je dostatok.

Mnohé zvieratá a vtáky, ktoré žijú v Arktíde, menia pri zmene ročného obdobia farbu svojho peria alebo srsti, takže sú počas celého roka dobre maskované. Deje sa tak vďaka výmene starého peria či srsti za nové. Šelmy, napríklad líška polárna, majú pokrývky, ktorá sa mení z hnedej v lete na bielu v zime. Podobne je to aj s tvormi, na ktoré líšky poľujú, napríklad so zajacmi a snehuľami vrchovskými. Keby totiž zostali hnedé aj v zime, boli by na bielom snehu ľahko viditeľné. Za arktickej zimy, kým mnohé zvieratá spia, je pod snehom živo. Lumíky žijú v labyrinte podzemných chodieb pod povrchom tundry. Vrstvy snehu slúžia lumíkom ako teplá deka, pomáhajú ich zohrievať. Lumíky sa živia korienkami a podzemnými výhonkami a rozmnožujú sa celú zimu. Zo svojich dier vyliezajú až neskoro na jar, keď sa roztopí sneh a je dosť potravy aj nad zemou.

Tučniaky sú jediné vtáky, ktorých mláďatá sa môžu liahnuť v mrazivých podmienkach Antarktídy. Väčšina z nich sa liahne na jar v obrovských kolónach vo vnútrozemí, ale tučniaky obrovské prichádzajú na svet počas polárnej zimy na mori pokrytom ľadom. Keď do Arktídy prichádza jar, ľad sa začína topiť. V tundre rozkvitajú kvety a medzi zvieratami náhle nastane čulý ruch. Ako sa zásoby potravín zväčšujú, na vysokých útesoch týčiacich sa nad ľadom začínajú hniezdiť vtáky a zvieratá privádzajú na svet svoje mláďatá.