Pre túto seminárnu prácu som si vybrala tému globálne otepľovanie, skleníkový efekt, porušenie ozónovej vrstvy. Jedná sa o problém globálny, o ktorom sa v posledných rokoch často diskutuje. Nielen v médiách ale aj na odborných podujatiach sa v súčasnosti až príliš často hovorí o klimatických zmenách a o globálnom otepľovaní. Otázky súvisiace s klimatickými zmenami sa dostávajú do centra pozornosti najmä teraz, v obdobiach s výskytom rôznych anomálii počasia v porovnaní s dlhodobými priemermi.
Cieľ práce
Cieľom tejto seminárnej práce je
1. oboznámiť sa s pojmom zmena klímy a možnými nebezpečenstvami globálneho otepľovania
2. poukázať na úbytok ozónovej vrstvy a jej vplyv na život
3. vysvetliť pojem „skleníkový efekt“ a problémy s ním súvisiace
4. informovať o monitoringu životného prostredia na Slovensku
Zmeny a zmena klímy
Zmeny a premenlivosť klímy môžeme vo všeobecnosti definovať takto (napríklad: Lapin a Tomlain, 2001):
Zmeny klímy (klimatické zmeny)
tento termín sa v minulosti používal pre všetky zmeny súvisiace s klímou. Takto sa nazývajú prevažne už len zmeny klímy prirodzeného charakteru, teda najmä zmeny v minulých geologických dobách Zeme (milióny až stovky miliónov rokov), ľadové doby (desaťtisíce až milióny rokov), sekulárne zmeny (stovky rokov), niekedy aj nízkofrekvenčné kolísanie klímy (desiatky rokov).
Premenlivosť klímy
klimatické pomery charakterizujeme stredovými, rozptylovými, trendovými a cyklickými charakteristikami - rozptylové charakteristiky reprezentujú premenlivosť klímy. Premenlivosť klímy môžeme podobne charakterizovať aj pre dlhšie časové obdobia ako jeden rok, tiež pri použití rôzne dlhých časových období pre hodnoty vstupných údajov spracovania (10 minút, hodina, deň, dekáda, sezóna, rok, 5 rokov, 10 rokov, 30 rokov a iné). Za určitú zvláštnosť považujeme náhle veľké zmeny klímy.
Kolísanie klímy
prirodzené kolísanie klimatických charakteristík je dané predovšetkým solárnou klímou (ročný chod, 11-ročný cyklus…), iné cykly súvisia s cykličnosťou niektorých klimatotvorných procesov. Okrem ročného chodu sú všetky vyjadrené veľmi slabo. Za nízkofrekvenčné cykly sa považuje kolísanie s periódou dlhšou ako 11 rokov. Všetky dlhšie cykly sa iba ťažko dajú identifikovať v súboroch pozorovaných alebo meraných údajov. Trend je niekedy iba časťou nejakého cyklu.
V Rámcovej zmluve OSN o zmene klímy sa pod zmenou klímy rozumie zmena vyvolaná priamo alebo nepriamo ľudskou činnosťou, a síce takou, ktorá vedie k zmenám v zložení atmosféry v globálnom meradle a ktorá predstavuje prídavok k prirodzenej premenlivosti (variabilite) klímy v zrovnateľných časových obdobiach.
Ozónová vrstva Zeme
Jeden z globálnych problémov ľudstva je tzv. rednutie ozónovej vrstvy Zeme. Keby táto vrstva zanikla, alebo bola zničená, znamenalo by to zánik nielen ľudstva ale aj všetkého živého na Zemi. Aj napriek tomu sme, hlavne v poslednom storočí, k tomuto faktu príliš neprihliadali.
Ozón, alebo O3, je vzácny plyn obsiahnutý v atomosfére. Svoju najvyššiu koncentráciu má zhruba v 25-35 km nad zemou. Preto tejto vrstve hovoríme ozonosféra. Ozonosféra pohlcuje väčšinu ultrafialového žiarenia, ktoré na Zem prichádza. Ozónová vrstva funguje ako filter, zachytáva škodlivé ultrafialové žiarenie a prepúšťa k Zemi životodárne svetlo a teplo. Úplne absorbuje UV-C žiarenie, so smrtiacimi účinkami pre živé organizmy a čiastočne absorbuje UV-B žiarenie, ktoré je schopné vyvolať celý rad nepriaznivých efektov. Účinkom ultrafialového žiarenia molekuly ozónu neustále zanikajú a opäť vznikajú. O3 sa pohltením ultrafialových paprskov rozkladá na O2, ktorý sa, opäť pôsobením ultrafialového žiarenia rozpadne na tzv. molekulárny kyslík (O), ktorý zreaguje späť na triatómovú molekulu O3. Celá reakcia, pri ktorej sa tiež uvoľňuje veľké množstvo tepla, vyzerá takto: O3 + UV à O2 (+UV)à O à O3
Zhruba od roku 1980 (z tohoto roku sú k dispozícii prvé satelitné záznamy) bolo preukázané, na základe merania, rednutie a stenšovanie ozónovej vrstvy. Čo vlastne spôsobuje úbytok ozónovej vrstvy? Okrem slnečného vetra a slnečných škvŕn, tiež napríklad síra a prach zo sopečných erupcií. Pravidelným prispievateľom látok , ktoré ničia ozón je samozrejme aj človek. Jedným z týchto ničiacich faktorov sú priemyselne vyrobené chemikálie, najme chlorované a fluorované uhľovodíky, nazývané freóny. Sú to extrémne stabilné plyny, ktoré obsahujú napríklad chlór, fluór a bróm.
