Veď už na konci 70- tych rokov sa nachádzalo v mori 1500 ton ropy ( a to len zbytky)- ropa sa vetrala veľmi pomaly, vo vode sa ešte nachádzali kúsky ľadu, vďaka ktorým bola situácia ešte ťažšia- a k tomu sa ešte pridružili ďalšie havárie v roku 1980 ( tanker Tanio v La Manche- 26 000 ton ropy, tanker Antonio Gramsci, Lotyšsko- 5 500 ton ropy) Situácia vodných organizmov bola teda katastrofálna. I drobná chaluha, známa svojou odolnosťou, týmto katastrofám podľahla a jej miesta výskytu na skalách ostali holé- začali sa obnovovať až po 2,5 roka. Straty týchto rastlín sa tiež počítajú na tony. Vrty na naftu sú ďalším problémom. Keďže ropné veže nie sú nijak chránené proti búrkam, dochádza často k výbuchom. Už len samotná ťažba znečisťuje more- a čo havárie spojené s výbuchmi?

 1979, PETROLEOS MEXICANOS- výbuch výskumného vrtu IXTOC I. Požiar a výlev ropy bol zastavený až po neuveriteľných 290 dňoch. Do Mexického zálivu sa tak dostalo 475 000 ton ropy(4,5 tisíc ton denne)- výbuch zničil celú platformu.O tom, ako bolo znečistené more a poškodené živočíchy, už ani nehovoríme.

V USA vybuchne ročne v priemere 1 vrtná veža. V 70-tych a 80- tych rokoch malo USA 22 havárií. Miliónové škody, úhyn hlavne vtákov a rýb. (napr. havárie: Garvey, Union Oil, Ekofisk...)

 Na záver: ropa je obšírnou témou. Znečistenie je síce plošne obmedzené, ale rozsiahle a s dlhými následkami. Ropa je dôležitá surovina- ale koľko organizmov jej pre našu nedôslednosť padlo za obeť? Technika sa stále zdokonaľuje, no ešte stále havárie tankerov a výbuchy vrtov nie sú žiadnou vzácnosťou. Je hrozné, že patria takmer do každodenného života- až si ich pomaly prestávame všímať. Lenže o malú chvíľu už nebude more schopné rozložiť toľko ropy...





















PRIRODZENÝ(?) LES

Krajinu, naše okolie by sme mohli porovnať k matke, ktorá nás stvorila a my ju na oplátku ničíme. Ťažíme, staviame lomy, vyrubujeme lesy, budujeme...existuje mnoho činností, ktorým hovoríme výhodný obchod. Zarábame...a prerábame na našich životoch.

 VYRUBOVANIE LESA
Vyrubovanie lesa je dnes takmer najpálčivejším problémom. Lesy sa strácajú ako mávnutím čarovného prútika, nepoškodený les je len zašlým snom. Ľudia si začínajú uvedomovať, že spracovavánie dreva treba výrazne zredukovať, pretože inak “nám stromy odmietnu dať kyslík“, samozrejme, ak ešte nejaké budú...Les je pre ľudstvo veľmi dôležitý. Má protieróznu, vodohospodársku funkciu, ďalej je to zdroj surovín(hlavne dreva) a i domovom miliónov zvierat. Stromy nám dávajú kyslík- a my ich za to vyrubujeme. Od pradávno sa drevo využívalo ako ľahko dostupný a kedysi i lacný prírodný zdroj. Už od storočí pred našim letopočtom ľudia vyrúbovali lesy a vytvárali umelé polia. Stavali sa z nich domy a keď prišli vojny, hlavne námorné, ľudia hneď siahli po dreve ako po dobre spracovateľnom materiále.