Najväčšie katastrofy spôsobené v dejinách ľudstva sa odohrali nepochybne počas druhej svetovej vojny- atómový útok na Hirošimu, Nagasaki a nezabúdať i na „bezpečnú skúšku“ výbuchu v Bikinách, pri ktorej bol poškodený okolitý ekosystém.(tentoraz bez ľudských obetí, avšak škody sú aj napriek tomu obrovské)

Čím je naša technológia vyspelejšia, tým viac štátov sa môže „popýšiť“ vlastníctvom jadrových zbraní. A tak sa celá spoločnosť oprávnene obáva jadrovej vojny, ku ktorej sa takýmto spôsobom môžeme veľmi ľahko dopracovať. Aké by boli dôsledky jadrového konfliktu?

 Ekologické dôsledky jadrového konfliktu: V roku 1983 sa vo Washingtone, USA konala konferencia, ktorá mala zhodnotiť výsledky jadrovej vojny. Na konferencií sa zúčastnilo viac ako sto významných vedcov. Zistili, že dôsledky účinkov jadrových bômb by mohli porovnávať so sopečnou erupciou indonézskeho vulkánu Tambora (1816), kedy táto krajina zažila celý rok „bez leta“ (t.j. pre túto erupciu klesla teplota na celej Zemi o jeden stupeň). Dospeli k záveru, že asi po týždni jadrového konfliktu by sa najprv nad severnou pologuľou rozšíril prašný súmrak, ktorý by trval niekoľko mesiacov. Spolu s požiarmi, prachom a ďalšími emisiami by bolo všetko slnečné žiarenie odrazené a nastala by tzv. nukleárna zima s teplotami medzi pätnástimi a dvadsiatimi stupňami pod nulou. Samozrejme, všetka povrchová voda by zamrzla a zvieratá by nemali čo piť, čo by spôsobilo ich uhynutie. Nedostatkom slnečného žiarenia by bol narušený priebeh fotosyntézy u všetkých rastlín, čo by značne poškodilo, ba až zničilo celú biosféru. Jadrový mrak by postúpil až na južnú pologuľu, a celá vzdušná cirkulácia by bola úplne narušená. Na jednej tretine územia mierneho pásma by sa nachádzal rádioaktívny odpad- obyvateľstvo v tomto miernom pásme by bolo vystavené žiareniu intenzity až 250 remov. Ostatné oblasti by boli dlhodobo ožarované intenzitou 100 remov. V tomto štádiu začnú vypukovať rôzne mory, nakoľko ľudský organizmus je oslabený a drvivá väčšina obyvateľstva bude až zarážajúco náchylná k rakovine. Potrava z akéhokoľvek zdroja by bola nepožiteľná- a najpravdepodobnejšie by sa ani biocenóza (vrátane človeka) nestihla priveľmi sužovať- nastanú lesné požiare, prašné búrky, ktoré by už ani nebolo možné uhasiť. Oxidy dusíka z výbuchov v stratosfére by narušili asi 30 percent ozonosféry. Nastalo by silné a zničujúce ultrafialové žiarenie- odhaduje sa, že by malo byť 2 až 4 krát väčšie ako je dnes. Tí ľudia, čo by prežili, by oslepli.  Zhrnutie: V jadrovom konflikte by bezprostredne zahynulo až 1, 1 miliardy ľudí, ďalšia miliarda by zomrela na nepriame následky. Na severnej pologuli v skratke žiaden človek nie je schopný prežiť, v južnej len mizivá menšina- no i tá by musela žiť vo veľmi narušenej biosfére.