A to ešte treba brať do úvahy, že konferencia sa konala pred devätnástimi rokmi, takže možno predpokladať, že výsledky by boli presnejšie a teda aj- hrozivejšie.
PÚŠTE, DAŽDE, BÚRKY A ZÁPLAVY

Už od nepamäti sa ľudia trápia pre vrtochy klímy. A taktiež sa od nepamäti ľudia stále pýtali, či na nich majú nejaký vplyv. Vedci sa zhodujú na tom, že na niektorých áno- ale nezhodujú sa v miere podielu človeka. Na šírenie púští, pôdne erózie a na niektoré druhy zemetrasenia (ako sme už spomínali) samozrejme vplyv človek má, ale na záplavy spôsobené neprimeranými dažďami, búrkami...atď. človek až taký vplyv nemá.

 ROZŠIROVANIE PÚŠTÍ
Rozširovanie púští v suchých oblastiach je veľmi nepríjemný jav ako i pre obyvateľov postihnutej oblasti, tak i pre faunu a flóru. Okrem straty miliónov ľudských životov umierajú zvieratá a zdravá zeleň je len zašlým javom, ktorý sa už asi nikdy neobnoví. Oblasti, kde sa tento jav naviac vyskytuje, je napr: severovýchodná Brazília, India, Etiópia, Somálsko, Mauretánia, Mali, Nigéria, Horná Volta...atď. Samozrejme, je ich oveľa viac. Čo je na vine? Neustále sa meniaca klíma, ktorá je prirodzená, neovplyvnená človekom alebo zlé hospodárenie ľudí? Napríklad rozsiahle pestovanie podzemnice v afrických štátoch sa nemalou mierou podieľa na dezertifikácií- pestovanie podzemnice totiž v pôde znižuje množstvo humusu, ktorý udržuje pôdu plnú živín. Bez humusu pôda stráca vlhkosť a živiny- a mení sa na púšť. A aj chovanie dobytka (tiež sa to týka hlavne afrických štátov) si vyberá svoje dane. V období najväčšieho dopytu po hovädzine africké štáty rozšírili chov, aby predajom zlepšili svoju ekonomickú situáciu. No zvieratá potrebovali veľa vody a tak sa vodné zdroje zmenšovali, až napokon i spolu so zeleňou úplne vymizli. Potom prichádzajú obdobia sucha, mesiace bez dažďov- ideálny stav pre dezertifikáciu. V súčasnosti zaberá púšť okolo 8 a pol mil. kilometrov štvorcových a asi 40 mil. km štvorcových polopúští, čo je naozaj povážlivý stav. Nadíde deň, keď sa na celej našej Zemi bude rozprestierať len púšť? Veď len púšť Sahara zaberá päť štátov (Horná Volta, Nigéria, Mali, Mauretánia, Somálsko). Celá problematika miery podielu človeka na dezertifikácií je veľmi zložitá. Samozrejme, najviac sa to týka oblasti susediacich s púšťou. Človek (ktorého mieru ovplyvňovania ešte vedci nedokázali presne určiť) má dezertifikáciu na svedomí hlavne ekonomickou a politickou činnosťou, ktorá často nie je v súlade s prírodou- teda sa uprednostňujú ekonomické výhody pred ekologickými. Vedci zistili, že akýmsi varovaním pred neobvyklým suchom v tropických oblastiach je slabý, na juh smerujúci teplý morský prúd vyskytujúci sa pozdĺž pobrežia Ecuadoru a Peru.