Ale i u dospelých ľudí sa vyskytujú karcinogénne choroby, pľúcne ochorenia, cievne ochorenia a mnoho iných. Aj keď o väčšine môžeme povedať, že sú dedičné, všetky z nich sú ovplyvnené životným štýlom človeka- a teda môžeme povedať, že veľkú zásluhu na ochoreniach majú imisie. Kyslé zrážky, stvorené z imisií, poškodzujú hlavne vegetáciu, ale i zoocenózu. Kyslá voda vyplavuje z pôdy hliník, ktorý je pre živočíchy jedovatý, pretože porušuje centrálnu nervovú sústavu. Napríklad v Škandinávií a Kanade, kde sú pôdy už od prírody kyslé vplyvom geologického podložia a vysokého obsahu kyselín obsiahnutých v humusu, existujú tisíce jazier, v ktorých ryby úplne vyhynuli vplyvom hliníka a ďalších zložiek z pôdy. Kyslé zrážky menia PH v sladkovodných jazerách, potokoch- i na Slovensku uhynulo veľa kaprov- tie totiž zle znášajú kyslú vodu, a to práve kvôli imisiám. A štatistiky na celom svete? Ročne sa do ovzdušia vypustí 6 Gt( miliárd ton) oxidu uhličitého v dôsledku spaľovania fosílnych palív. TOPENIE ĽADOVCOV
Jav, ktorý neoddeliteľne súvisí s emisiami (teda aj imisiami)- hlavne s oxidom uhličitým, je globálne otepľovanie, ktoré je spôsobené „skleníkovými plynmi “. O tom, aká je dnes situácia s emisiami, je napísané v predchádzajúcom odstavci, no ako to bude ďalej pokračovať? Podľa popredných svetových klimatológov existuje nebezpečie, že do roka 2100 sa až 5 krát zvýši množstvo emisií- o 100 rokov by mala byť ročná emisia oxidu uhličitého 5,7 Gt ( v niektorých predpokladoch sa uvádza i 29 Gt na rok, no viac vedcov sa prikláňa k 5,7 k podstatnému zníženiu v roku 2100 a následnom prudkom zvýšení)Vedci ďalej predpokladajú, že na konci 21. storočia sa toto množstvo zväčší až na 13,5 Gt (ale objavuje sa i spis, kde je predpoklad omnoho väčší- až 36,7 Gt na rok) Aké by to malo dôsledky? Do roku 1200 by sa roztopili všetky ľadovce a nastala by veľká emigrácia z pobrežných oblastí do vnútrozemia kvôli záplavám. Ráta sa aj so stratami životov. Ku koncu 21. storočia by pravdepodobne nastalo masové umieranie lesov- živé stromy totiž oxid uhličitý pohlcujú, po ich uhynutí by mŕtve stromy produkovali ďalší oxid uhličitý, čo by viedlo k podstatnému zvýšeniu imisií.

 Aj dnes si svet láme hlavu nad problémami skleníkového efektu. Skleníkové plyny rýchlo stúpajú a každým „tragickým“rokom sa Zem oteplí priemerne o 1 stupeň. Nezdá sa nám to veľa, ale spôsobuje to veľké problémy hlavne pre pobrežné oblasti. Nastávajú záplavy, ktoré sú často spôsobené roztopením ľadovcov. V novinách sa neustále objavujú články typu: ANTARKTÍDA SA TOPÍ.