Okrem toho, že je topenie ľadovcov nebezpečné pre záplavy, sú nebezpečné ako i „biele lode morí “. V dôsledku otepľovania sa totiž stáva, že sa veľká ľadová kryha odlomí od ľadovcového masívu a svojím priemestňovaním na mori spôsobí lodiam veľké problémy. (napr. Titanic)

 MÁJ, 2000- Na Antarktíde sa tentoraz odlomila kryha, ktorá sa pokladá za doteraz najväčšiu. Na dĺžku meria 272 km a na šírku 40 km( to je 10 880 kilometrov štvorcových). Je to “úlomok“ z Rossovho šelfového ľadovca. Objavila ho satelitná družica NOAA-12. Americkí vedci zatiaľ môžu len predpokladať, kde sa tento obrovský ľadový ostrov poberie.  APRÍL, 1992- Od Antarktídy sa odlomil menší ľadovec nazvaný B10A, ktorý sa plavil až 7 rokov, kým sa dostal len necelých 500 kilometrov od Argentíny.

U týchto ľadovcov je zvláštne, že nikdy sa nedá určiť presný smer, kadiaľ sa vydajú. No aj keď sa objavia v teplých vodách, trvá ešte dlhú dobu, kým sa roztopia( i niekoľko rokov). Našťastie dnes už nehrozí také nebezpečenstvo ako v prípade Titanicu( čo by sme tiež mohli pokladať za ekologickú katastrofu), pretože moria sú radarované a lode vždy informované. Ľadovce sa dostávajú zo severného antarktického ľadu spodným rytmickým klesaním a zdvihnutím vody. Tomuto procesu sa hovorí odtrhávanie. Rôzne merania ukázali, že priemerná teplota v týchto oblastiach stúpla od roku 1930 o viac než dva stupne, čo rozhodne vplýva na stálosť ľadovcov.Americkí vedci v 70- tych rokoch predpovedali, že topenie antarktických ľadovcov je jasným ukazovateľom čoraz viac sa zrýchľujúceho globálneho otepľovania.Hlavnou príčinou je hromadné využívanie a spaľovanie fosílnych palív, ako je ropa a plyn. Vedci predpokladajú, že teplota v tomto storočí vzrastie o 3,5 stupňa. No Antarktída nie je jedinou postihnutou oblasťou. Taktiež v himalájskom Ťian- Šanu sa za posledných 40 rokov zmenšili ľadovce o 40 percent a v peruánskej časti Álp sa topia ľadovce rýchlosťou 30 metrov za rok, zatiaľ čo v 70- tych rokoch to boli len 3 metre za rok. No najväčšie nebezpečie predstavuje topenie ľadovcov na Arktíde. Tu sa totiž nachádza 91 percent planetárnych zásob ľadu, ktoré by mohli svojim roztopením zvýšiť svetovú hladinu vôd až o 70 metrov. Klimatológovia sa obávajú predovšetkým toho, ako ovplyvní topenie Golfský prúd, ktorý ohrieva európske podnebie. Ale po veľkom oteplení sa môže- teda podľa výskumov- by sa malo opäť ochladiť. Zväčšenie vodných plôch by viedlo k väčšiemu odparovaniu a následne k vyšším koncentráciám molekúl vody v atmosfére, ktorá potom prepúšťa menej slnečných lúčov.