Znečistenie vody
Čo považujeme za znečistenie vody?
Planéta Zem sa odlišuje od ostatných planét Slnečnej sústavy tým, že je na nej voda kvapalnom skupenstve. Voda zaberá až 2/3 zemského povrchu. Hydrosféra alebo vodstvo Zeme zahŕňa všetku vodu sústredenú v oceánoch, moriach, riekach, jazerách, ľadovcoch, v stálej snehovej pokrývke, v horninách, v atmosfére, ale aj v živých organizmoch.
Vodné zdroje delíme na: slané, sladké; povrchové - tečúce alebo stojaté, podpovrchové (podzemné).
Všetky rastliny a živé bytosti vrátane človeka pozostávajú z prevažnej časti z vody a sú od nej úplne závislé. Na Zemi je 1350 miliónov metrov kubických vody. Z toho je 97,2% slanej vody v oceánoch, 2,5% sladkej vody v ľadovcoch, 0,009% vo sladkovodných jazerách, 0,0001 % vo vodných tokoch, 0,001% v atmosfére, 0,0005% v živých organizmoch (telo človeka obsahuje 60% vody, rastliny až 90%, v lúčnej tráve je 79% vody). Voda je teda neodmysliteľnou súčasťou života na Zemi.
Význam vody pre človeka, ako aj pre všetky živé organizmy žijúce na Zemi je nenahraditeľný. Pre človeka a ostatné suchozemské rastliny a živočíchy je potrebná najmä sladká voda. Asi 97% svetovej vody je ale voda slaná. Proces premeny slanej vody na sladkú je cyklický. Voda sa vyparuje z oceánov a morí pôsobením slnečného tepla. Soľ zostáva v mori. Odparenú vodu odveje vietor nad pevninu, kde sa dostáva na zem v podobe dažďa a neskôr potom riekami odteká späť do oceánu. Toto nazývame kolobeh vody.
Pitná voda tak ako ju poznáme sa v prírode nevyskytuje, je filtrovaná a chemicky upravovaná. To však ešte neznamená, že vodu "voľne" nachádzajúcu sa v prírode považujeme za znečistenú.
Vodu považujeme za znečistenú, ak:
- je veľmi kyslá alebo zásaditá, preto má korozívne účinky,
- obsahuje organické látky, hrubé suspenzie,
- zahníva a páchne a môže byť nositeľom infekcií,
- obsahuje toxické látky,
- je mikrobiálne znečistená a vyžaduje dezinfekciu,
- obsahuje také odpadky, ktoré z nej možno znova získať a vo výrobe využiť.
Príčiny znečistenia vody
Najväčším používateľom vody a zároveň aj najväčším jej znečisťovateľom je človek. Celková svetová spotreba sladkej vody vzrástla v r. 1950 - 1990 približne 3,5-krát. V súčasnosti sa jej ročná spotreba odhaduje na temer 4 000 miliárd m3. V moderných spoločnostiach sa počíta so spotrebou až okolo 500 litrov vody na osobu počas jediného dňa.
Najväčšími spotrebiteľmi vody sú poľnohospodárstvo a priemysel. Na výrobu 1 tony cukru treba až 120 000 litrov vody a na výrobu 1 tony papiera 120 - 190 tisíc litrov.
Zdroje znečistenia:
- z priemyselnej výroby (ropa a ropné produkty, detergenty, rozličné organické a anorganické látky ako ortuť, olovo, arzén, síra, meď, zinok, hliník, chróm, cín, mangán, rádioaktívne látky),
- z poľnohospodárskej výroby (pesticídy, priemyselné hnojivá, odpadové vody),
- zo sídiel (tuhý a kvapalný odpad),
- z dopravy (exhaláty, ropné produkty),
- turizmus.
Prejavy znečistenia vody:
- zmena jej fyzikálnych vlastností (napríklad zvýšením teploty),
- zmena chemického zloženia (zvýšený obsah rôznych anorganických a organických látok),
- zmena biologických vlastností (zvýšeným obsahom vírusov, baktérií, rias a ďalších mikroorganizmov).
