Znečistenie vody
Čo považujeme za znečistenie vody?
Planéta Zem sa odlišuje od ostatných planét Slnečnej sústavy tým, že je na nej voda kvapalnom skupenstve. Voda zaberá až 2/3 zemského povrchu. Hydrosféra alebo vodstvo Zeme zahŕňa všetku vodu sústredenú v oceánoch, moriach, riekach, jazerách, ľadovcoch, v stálej snehovej pokrývke, v horninách, v atmosfére, ale aj v živých organizmoch.
Vodné zdroje delíme na: slané, sladké; povrchové - tečúce alebo stojaté, podpovrchové (podzemné).
Všetky rastliny a živé bytosti vrátane človeka pozostávajú z prevažnej časti z vody a sú od nej úplne závislé. Na Zemi je 1350 miliónov metrov kubických vody. Z toho je 97,2% slanej vody v oceánoch, 2,5% sladkej vody v ľadovcoch, 0,009% vo sladkovodných jazerách, 0,0001 % vo vodných tokoch, 0,001% v atmosfére, 0,0005% v živých organizmoch (telo človeka obsahuje 60% vody, rastliny až 90%, v lúčnej tráve je 79% vody). Voda je teda neodmysliteľnou súčasťou života na Zemi.
Význam vody pre človeka, ako aj pre všetky živé organizmy žijúce na Zemi je nenahraditeľný. Pre človeka a ostatné suchozemské rastliny a živočíchy je potrebná najmä sladká voda. Asi 97% svetovej vody je ale voda slaná. Proces premeny slanej vody na sladkú je cyklický. Voda sa vyparuje z oceánov a morí pôsobením slnečného tepla. Soľ zostáva v mori. Odparenú vodu odveje vietor nad pevninu, kde sa dostáva na zem v podobe dažďa a neskôr potom riekami odteká späť do oceánu. Toto nazývame kolobeh vody.
Pitná voda tak ako ju poznáme sa v prírode nevyskytuje, je filtrovaná a chemicky upravovaná. To však ešte neznamená, že vodu "voľne" nachádzajúcu sa v prírode považujeme za znečistenú.
Vodu považujeme za znečistenú, ak:
- je veľmi kyslá alebo zásaditá, preto má korozívne účinky,
- obsahuje organické látky, hrubé suspenzie,
- zahníva a páchne a môže byť nositeľom infekcií,
- obsahuje toxické látky,
- je mikrobiálne znečistená a vyžaduje dezinfekciu,
- obsahuje také odpadky, ktoré z nej možno znova získať a vo výrobe využiť.
Príčiny znečistenia vody
Najväčším používateľom vody a zároveň aj najväčším jej znečisťovateľom je človek. Celková svetová spotreba sladkej vody vzrástla v r. 1950 - 1990 približne 3,5-krát. V súčasnosti sa jej ročná spotreba odhaduje na temer 4 000 miliárd m3. V moderných spoločnostiach sa počíta so spotrebou až okolo 500 litrov vody na osobu počas jediného dňa.
Najväčšími spotrebiteľmi vody sú poľnohospodárstvo a priemysel. Na výrobu 1 tony cukru treba až 120 000 litrov vody a na výrobu 1 tony papiera 120 - 190 tisíc litrov.
Zdroje znečistenia:
- z priemyselnej výroby (ropa a ropné produkty, detergenty, rozličné organické a anorganické látky ako ortuť, olovo, arzén, síra, meď, zinok, hliník, chróm, cín, mangán, rádioaktívne látky),
- z poľnohospodárskej výroby (pesticídy, priemyselné hnojivá, odpadové vody),
- zo sídiel (tuhý a kvapalný odpad),
- z dopravy (exhaláty, ropné produkty),
- turizmus.
Prejavy znečistenia vody:
- zmena jej fyzikálnych vlastností (napríklad zvýšením teploty),
- zmena chemického zloženia (zvýšený obsah rôznych anorganických a organických látok),
- zmena biologických vlastností (zvýšeným obsahom vírusov, baktérií, rias a ďalších mikroorganizmov).
Podľa pôsobenia rozlišujeme znečistenie:
- zdrojové znečistenie - spôsobuje ho jeden alebo viacero odtokov odpadových vôd do povrchových tokov alebo vodných nádrží,
- plošné znečistenie - nastáva väčšinou pri aplikácii priemyselných hnojív a pesticídov v poľnohospodárstve, vplyvom priemyselných exhalátov i dopravy,
- havarijné znečistenie - náhly a nepredvídaný únik škodlivých látok do povrchových alebo podzemných vôd (ropné látky, rádioaktívne žiariče a odpady). Medzi najnebezpečnejšie aktivity patrí ukladanie kontajnerov s rádioaktívnym odpadom na dno oceánu a znečisťovanie morí ropnými produktami pri ťažbe i haváriách tankerov.
Medzi "najslávnejšie" havárie ropných tankerov patria:
- havária supertankeru Torrey Canyon v roku 1967 v prielive La Manche, pri ktorej sa vylialo na britské pobrežie 120 000 ton ropy,
- stroskotanie lode Amoco Cadis pri pobreží Bretónska (vo Francúzsku) v roku 1977, ktorá znečistila more a pobrežie 200 000 tonami ropy,
- rok 1993 - niekoľko veľkých havárií ropných tankerov: pri Shetlandských ostrovoch stroskotal tanker s 85 000 tonami ropy, neďaleko Malakkského prielivu sa zrazil dánsky supertanker, ktorý viezol 2 mil. barelov ropy s japonským tankerom (haváriu označili za najväčšiu ekologickú katastrofu od čias Černobyľa).
Dôsledky znečistenia vody: 1 tona ropy uniknutej do oceánu vytvorí na hladine nepriepustnú vrstvu tzv. ropnú škvrnu na ploche až 10km2. To má nesmierne škodlivé účinky na kvalitu vody a následne na flóru i faunu svetového oceánu.
Mimoriadne znečistené bývajú najmä vodné toky tečúce veľkými mestami v dôsledku vysokej koncentrácie priemyselných podnikov. V rokoch 1920 – 1960 bola rieka Temža v úseku Londýna natoľko znečisťovaná, že v nej nežili žiadne ryby. Samozrejme, najväčšie nebezpečenstvo, a to sa netýka len vody, spočíva v tom, že nečistoty, ktoré sa do vody dostávajú, nezostávajú len v nej, ale kolujú v prostredí. Dostávajú sa do ovzdušia, pôdy, do rastlín, živočíchov, do potravín a samozrejme nevyhne sa im ani človek.
Na prvý pohľad sa nám možno zdá, že problém znečistenia vody sa nás netýka, že máme pitnej vody dostatok a že to je problém rozvojových krajín. Skutočnosť je ale iná. Ročne sa zásoby pitnej vody zmenšujú o 1%. Zvýšné znečistenie so sebou samozrejme prináša aj zvýšené náklady na odstraňovanie nečistôt.
Znečistenie vody sa prejavuje aj na poškodením ľudského zdravia. Dusičnany vo vode vyvolávajú u človeka methemoglobínemiu spojenú s redukciou transportu kyslíka krvou. Dusitany a amoniak sú pre vodné organizmy vysoko toxické. V tráviacom trakte organizmov tvoria rakovinotvorné produkty. Spolu s fosforom spôsobujú premnoženie vodnej biomasy, fytoplanktónu, rias a siníc, ktoré spotrebúvajú nadmerné množstvo kyslíku z vôd. To má za následok ničenie populácie vodných bezstavovcov, rýb...
Voda je nevyhovujúca pre ľudí i pre rekreačné účely. Prítomnosť ťažkých kovov, zložiek poľnohospodárskych pesticídov vedie k nahromaďovaniu týchto toxických, karcinogénnych látok v telách živočíchov a človeka. To má za následok chorobné prejavy a alergické reakcie. Mikrobiologické znečistenie je zdrojom infekčného rizika. V marci 1989 sa snažil naftový tanker Exxon Valdez vyhnúť ľadovcu na Aljaške a stroskotal na skalnatom útese. Bol práve naložený ropou a 40 miliónov ton tejto ropy uniklo do mora a spôsobilo najrozsiahlejšiu ropnú škvrnu na svete. Škvrna sa rozšírila pozdĺž 100 km pobrežia a v inak čistom prostredí spôsobila katastrofu. V ďalších týždňoch bolo zaznamenaných 36 000 mŕtvych vtákov a asi 400 000 ich pravdepodobne nikdy nebolo nájdených. Za obeť tiež padlo 5000 morských vydier a nezistené množstvo kosatiek.
Spoločnosť Exxon vynaložila 1 300 miliónov dolárov v snahe ropu odstrániť, ale podarilo sa im obnoviť len osminu pobrežia tak, aby tu zase mohli žiť živočíchy. Ropná spoločnosť dostala pokutu 100 miliónov dolárov a musela zaplatiť 900 miliónov dolárov vynaložených na čistiace práce. Avšak aj o 4 roky neskôr stále hynuli vydry v dôsledku dlhodobého účinku ropného znečistenia. Napriek veľkej snahe vyčistiť ropnú škvrnu z lode Exxon Valdez zahynulo množstvo živočíchov vrátane morských vydier, orlov a kormoránov.
Indické príslovie: V jednej kvapke vody môžeš spoznať celý svet.
