referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Erika, Erik
Štvrtok, 2. februára 2023
Skleníkový efekt
Dátum pridania: 07.10.2002 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Smar
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 020
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 3.8
Priemerná známka: 2.99 Rýchle čítanie: 6m 20s
Pomalé čítanie: 9m 30s
 

Je síce pravda, že oceány reagujú na atmosférické zmeny s istým oneskorením, ktoré sa prenášajú na klimatický systém, výsledky však bohužiaľ nasvedčujú tomu, že oceány možno s rastúcou teplotou absorbujú menej CO2. Rovnako naznačujú niektorí skeptici, že by mohli úlohu zázračného termostatu plniť rastliny a stromy, ktoré by odoberali prebytočný CO2. Bez ohľadu na množstvo CO2 vo vzduchu však rastliny nemôžu rásť rýchlejšie, pokiaľ nedostanú viac živín a slnečného svetla. Doterajšie údaje naviac svedčia o tom, že zvýšené teploty urýchľujú rozpad organickej hmoty a dýchanie rastlín, takže oxidu uhličitého, ktorý by inak mohol byť absorbovaný rastúcimi rastlinami, vlastne pribúda. Za menej ako 50 rokov sa zvýšilo množstvo CO2 na dvojnásobok hodnoty, ktorú v atmosfére namerali na začiatku storočia. Slovenský zákon o ochrane ovzdušia stanovil, že v priebehu predchádzajúcich 7 rokov mali podniky čas, aby splnili nové limity vypúšťania škodlivín do ovzdušia. Na konci roku 1998 sa však ukázalo, že až 30 percent podnikov (prevažne štátnych) nie je schopných nové limity dodržať. Novelou zákona sa im povinnosť oddialila, a tak budeme u nás do atmosféry čadiť po starom aj v novom miléniu. Okrem skleníkových plynov budú do nej naďalej unikať aj ďalšie oxidy dusíka, oxid uhoľnatý a tuhé látky. Podnebie je veľmi citlivá záležitosť a dodnes jej celkom nerozumieme. Stúpajúce teploty môžu byť aj výsledkom prírodných zmien. Lenže v poslednom období rastú rýchlejšie ako doteraz, preto sa ľudstvo snaží znižovať vypúšťanie skleníkových plynov do atmosféry. Za posledných 100 rokov sa celková teplota zemského povrchu zvýšila o pol stupňa. Rok 1997 bol najteplejší za posledných 135 rokov. Podľa predpovedí by však najhorúcejším rokom za spomínané obdobie mohol byť aj tento rok. V rokoch 1960 až 1991 sa priemerná teplota zeme pohybovala okolo 14,5 stupňa celzia. Keby otepľovanie pokračovalo takým teplom ako v poslednom čase, klíma na celej Zemi by sa mohla výrazne zmeniť. Začali by sa roztápať ľadovce, stúpať hladiny morí, púšte premieňať na úrodné planiny, posúvať vegetačné pásma. A čo povedať k tvrdeniu, že sa globálny otepľovanie môže ukázať ako prospešné? Podľa doterajších skúseností môžu mať i malé zmeny v priemerných teplotách planéty obrovské účinky na charakter klímy. Každé jeho narušenie potom môže výrazne ovplyvniť distribúciu zrážok, intenzitu búrok a období sucha, smery prevažujúcich vetrov a morských prúdov i nástup veľkého kolísania teplôt s extrémnymi hodnotami v oboch smeroch. Tí ľudia, ktorí žijú v miernom pásme, si zvykli na striedanie teplôt podľa ročných období, teplým letám a chladným zimám.
 
späť späť   1  |   2  |  3    ďalej ďalej
 
Podobné referáty
Skleníkový efekt SOŠ 2.9760 441 slov
Skleníkový efekt SOŠ 2.9342 1397 slov
Skleníkový efekt SOŠ 2.9468 651 slov
Skleníkový efekt SOŠ 2.9338 427 slov
Skleníkový efekt SOŠ 2.9545 1384 slov
Skleníkový efekt SOŠ 2.9747 1254 slov
Skleníkový efekt SOŠ 2.9546 475 slov
Skleníkový efekt GYM 2.9486 2214 slov
Skleníkový efekt 2.9804 714 slov
Skleníkový efekt 2.9492 2298 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.