Preto ich nijak zvlášť nevzrušuje predstava globálnych teplotných zmien, ktoré sa ani podľa najextrémnejších predpovedí nevyrovnajú tým, ktorým sa každoročne prispôsobujú. Globálna zmena teplôt je však niečo úplne iné. Treba si uvedomiť, že k obrovským klimatickým zmenám na tejto planéte, ktoré nazývame dobami ľadovými, stačil pokles iba o niekoľko stupňov. Oblasť dnešného New Yorku bola pokrytá kilometrovou vrstvou ľadu napriek tomu, že bol celosvetový priemer teplôt len o 6 stupňov nižší ako dnes. Ak teda mohol taký malý pokles spôsobiť doby ľadové, čo môžeme očakávať od obdobného vzostupu? Naviac tieto zmeny trvali celé tisícročia, zatiaľ čo tie, ktoré predpovedáme dnes, môžu nastať v priebehu jedného ľudského života. A ako vieme, môže i posun priemerných svetových teplôt o jediný stupeň spôsobiť ľudskej civilizácií strašné utrpenie, ak je dostatočne rýchly. Objavuje sa argument, že by bolo rozumnejšie sa na zmeny adaptovať, než sa im snažiť predchádzať. Ten však obchádza nepríjemnú skutočnosť, že keď budeme stále pokúšať osud, môžu byť klimatické zmeny príliš prudké na to, aby sme sa im dokázali účelne prispôsobiť. A nielen to, čím ďalej budeme čakať, tým menej príjemné bude naše rozhodovanie. Sme síce zvyknutí sa prispôsobovať, ale nikdy v dejinách sme sa nemuseli adaptovať na nič zrovnateľného s tým, čo nás čaká, ak budeme ďalej ničiť životné prostredie planéty. Keď sa snažíme rozhodnúť, či sa máme prispôsobiť pôsobeným zmenám, alebo im zabrániť, mali by sme si uvedomiť, že naše rozhodnutie bude záväzné nielen pre nás, ale i pre našich vnukov a dokonca i pre ich vnukov. A mnohé zo zmien, napríklad očakávané vyhynutie polovice živých tvorov na Zemi, budú nevratné.