Veľkú zásluhu na ochoreniach majú imisie. Kyslé dažde stvorené z imisií, poškodzujú vegetáciu a zoocenózu. Kyslá voda vyplavuje z pôdy hliník, ktorý je pre živočíchy jedovatý, pretože porušuje centrálnu nervovú sústavu. Kyslé zrážky menia PH vôd práve kvôli imisiám. Ročne sa do ovzdušia vypustí 6 miliárd ton oxidu uhličitého v dôsledku spaľovania fosílnych palív. Skleníkový efekt
Skleníkové plyny rýchlo stúpajú a každým rokom a Zem oteplí priemerne o 1 stupeň. Nezdá sa nám to veľa, ale spôsobuje to veľké problémy hlavne pre pobrežné oblasti. Nastávajú záplavy, ktoré sú často spôsobené roztopením ľadovcov. Smog
Tento pojem sa objavil v roku 1911. Toto slovo bolo vytvorené z anglického slova smoke dva roky predtým totiž Glasgow postihla smogová situácia, pri ktorej na následky znečisteného ovzdušia zahynulo 1063 ľudí. V roku 1952 v Londýne vznikol pri spaľovaní nekvalitného uhlia v lokálnych topeništiach a vyžiadal si 4000 ľudských obetí. Silné znečistenie ovzdušia v priemyslových mestách sa stalo problémom od polovice 19 storočia. Je tvorený väčšinou oxidom siričitým, aromatickými uhľovodíkami a oxidami dusíka. TOPENIE ĽADOVCOV
Je jav, ktorý neoddeliteľne súvisí s emisiami, teda aj imisiami, hlavne s oxidom uhličitým - globálne otepľovanie, ktoré je spôsobené „skleníkovými plynmi “. Štúdie dokazujú, že do roku 2100 sa až 5 krát zvýši množstvo emisií a o 100 rokov by mala byť ročná emisia oxidu uhličitého 5,7 Gt.Vedci predpokladajú, že na konci 21. storočia sa toto množstvo zväčší až na 13,5 Gt, ale je aj predpoklad , že bude omnoho väčší, až 36,7 Gt na rok. Dôsledkom by bolo, že do roku 1200 by sa roztopili všetky ľadovce a nastala by veľká emigrácia z pobrežných oblastí do vnútrozemia kvôli záplavám. Ráta sa aj so stratami životov. Ku koncu 21. storočia by nastalo masové umieranie lesov. Topenie ľadovcov je nebezpečné pre záplavy a v dôsledku otepľovania sa stáva, že veľká ľadová kryha sa odlomí od ľadovcového masívu a svojím priemestňovaním na mori spôsobí lodiam veľké problémy. (napr. Titanic)

APRÍL, 1992 - Od Antarktídy sa odlomil menší ľadovec, ktorý sa plavil 7 rokov, kým sa dostal len necelých 500 kilometrov od Argentíny. U týchto ľadovcov sa nikdy nedá určiť presný smer, kadiaľ sa vydajú. Aj keď sa objavia v teplých vodách, trvá ešte dlho, kým sa roztopia i niekoľko rokov. Dnes už nehrozí také nebezpečenstvo ako v prípade Titanicu. Americkí vedci v 70 - tych rokoch predpovedali, že topením antarktických ľadovcov sa čoraz viac sa zrýchľujúceho globálneho otepľovania.