V okolí 30 kilometrov všetky organizmy uhynuli, i riasy, následky sa dostali až do 80 kilometrov, v tom pásme ostali organizmy choré, neschopné produkcie i konzumácie. Nastal veľký pokles chráneného vtáctva, z 5000 jedincov ostalo len 600. 1978, PORTSELL - loď registrovaná v Libérií viezla dva typy ropy z Iránu a Saudskej Arábie. Boli to aromatické uhľovodíky, ktoré sú aj doteraz najškodlivejšie. Tie sa v množstve 60 000 ton rozliali do mora a dostali až do Portsellu. Povlak ropy sa naďalej presunul prístavov a pobrežných mestečiek. Na začiatku sa ropa rozširovala po 72 kilometroch mora, po mesiaci povlak pokryl až 300 kilometrov a o ďalšie dva mesiace to kleslo na 220 kilometrov. Ropa sa udržala až do zimy, keď zaberala 100 km morskej hladiny, na ďalšiu jeseň už “len“ 50 km. Jazerá, do ktorých ústilo more, boli na tom horšie, tam sa ropa udržala 5 až 9 rokov. Najviac bolo more znečistené prvých 11 dní. Potom sa znečistenie činnosťou ľudí zmenšilo na polovicu. More bolo schopné rozložiť 5 percent ropy, ďalšia ropa bola prirodzene zahrabaná do piesku, alebo zničená príbojom na skalách. Najviac na to doplatili živočíchy v okolí 50 kilometrov havárie v čase stroskotania. Všetky organizmy uhynuli, aj zvieratá žijúce v blízkosti pláže. Stovky kilometrov mora vyhadzovalo na hladinu mŕtve živočíchy. Počet drobných živočíchov sa zredukoval o 30 až 50 percent. Vtáky, poškodené ropou stratili tuky a uhynuli zamrznutím, alebo sa priamo otrávili ropou. Niektoré druhy mali dlhodobé problémy s rozmnožovaním. Malo to dopad aj na ľudí. Bol znečistený zdroj pitnej vody, úplne klesol rybolov, ktorý tam nebol možný desiatky rokov. Ryby uhynuli ihneď, nepohyblivé, odolnejšie živočíchy ako ustrice boli pre konzumáciu jedovaté, v tom období ich bolo zničených 6 000 ton živej váhy. A i tie živočíchy, čo prežili, žili po celý zvyšok svojho života s rakovinou alebo neoplazmou, ktorá sa prenášala na ďalšie generácie. Lepšie pochodili chaluhy a živočíchy na skaliskách
Vyčistenie, a to len pobreží stálo francúzsku vládu 700 mil. frankov. Na konci 70 - tych rokov sa nachádzalo v mori 1500 ton ropy. Pribudli k nej ďalšie havárie v roku 1980. I drobná odolná chaluha týmto katastrofám podľahla a jej miesta výskytu na skalách ostali holé a začali sa obnovovať až po 2,5 roka. Straty týchto rastlín sa tiež počítajú na tony. Vrty na naftu sú ďalším problémom. Keď ropné veže nie sú chránené proti búrkam, dochádza k častým výbuchom. Samotná ťažba znečisťuje more.
V USA vybuchne ročne v priemere 1 vrtná veža. V 70 - tych a 80 - tych rokoch malo USA 22 havárií. Miliónové škody, úhyn hlavne vtákov a rýb. 1979, MEXICKÝ ZÁLIV- výbuch výskumného vrtu.