Vzhľadom k tomu, že auto pozostáva z veľkého počtu rôznych materiálov, ktoré sú vzájomne kombinované, demontáž týchto zariadení je značne komplikovaná.

Recykláciu u autovrakov možno vykonávať komplexným zošrotovaním zariadenia vrátane motorov, pneumatík, čalunených sedačiek, osi automobilov a pod. so zaradeným oddelením kovových súčasti od nekovových v bubnovom elektromagnetickom separátore. šrotovanie automobilov prináša z hradiska ochrany životného prostredia celý rad problémov, ako sú hlučnosť' a prašnosť' drvičov, klesajúci podiel železného šrotu a narastajúci podiel špecifického odpadu vzniknutého po rozdrvený! vyradených áut.

Kvalita získaného šrotu sa posudzuje podľa jeho sypnej hmotnosti, ktorá by mala byť vyššia než 1,1 t.m-3 , homogenity chemického zloženia ako aj obsahu železa. Porovnaním šrotu z výrobných podnikov a šrotu získaného rozdrvením automobilových karosérii sa zistilo, že tento je takmer rovnako bohatý na obsah železa (min. 95 % obsahu Fe v porovnaní s priemyselným železným šrotom). Obsah ostatných kovov, ako sú Cu, Ni, Pb, Zn sú tiež porovnateľné, len obsah Cr je pri automobilovom šrote o niečo vyšší..

Zužitkovateľné komponenty auta bývajú spravidla demontované, ako napr. kolesá, batérie, chladič, sklo. Kvapaliny, ktoré by mohli ohrozovať kvalitu vôd sa odsávajú. Pri klasickom procese šrotovania sa relatívne vysoké percento neželezných kovov dostáva do tzv. ľahkej frakcii (23 %), ktorá sa deponuje na skládkach. Doposiaľ sa tieto úkony vykonávali len manuálne, v budúcnosti sa ráta s určitou automatizáciou. Jednu z posledných koncepcii recyklácie starých áut znázorňuje schéma na obr. 6.9.
Problémom však zostáva narastajúce množstvo nezužitkovateľných zvyškov po zošrotovaní autovrakov, ktoré sa spravidla zneškodňujú na komunálnych skládkach odpadu. Zdroj: Zneškodňovanie a zúžitkovanie tuhých odpadov
Autor: Prof. Ing. Juraj Tölgyessy, DrSc. – Doc. Ing. Milan Piatrik, CSc.

Viktor Neumann 1r. IKDS 5 2002/2003.