Dokonca aj mierny nárast teploty o 1,1 - 1,7°C vy mohol mať dramatický dopad na život na našej planéte. Za posledných 1000 rokov kolísanie priemernej povrchovej teploty Zeme neprekročilo 1,0 °C. Je možno ťažké uveriť, že teploty len o 3 - 5 °C nižšie ako v súčanosti prevládli na Zemi na konci poslednej doby ľadovej, pocas ktorej bola napríklad severovýchodá časť USA pokrytá viac ako 1 000 metrovým ľadovým pancierom. Experti predpokladajú, že ak za nasledujúcich 100 rokov bude globálne otepľovaniepokračovať o 1,4 - 15,8 °C, tak môže dôjsť k nasledovným javom a skutočnostiam:
- zvýšeniu hladiny morí a oceánov o 9 až 88 cm, čo bude viesť k nárastu pobrežnej erózie, záplavám počas silných búrok a dokonca k permanentnému zaplavovaniu
- podstatnému zvýšenu negatívneho sopadu na rozsiahle oblasti lesov, mokradí, na horské oblasti a ostatné prírodné ekosystémy
- zvýšeniu pravdepodobnosti ohrozenia zdrvia ľudskej populácie rozšírením moskytov, ďaľších druhov hmyzu prenášajúcich choroby a hlodavcov na veľké geografické celky.


Je globálne otepľovanie spojené s fenoménom ozónovej diery?
Globálne otepľovanie a redukcia ozónovej vrstvy sú dve rozdielne, ale spolusúvisiace hrozby ľudskej civilizácie. Globálne otepľovnie a skleníkový efekt predstavujú otepľovanie nižšej vrstvy atmosféry, nazývanej troposféra. K tomuto procesu dochádza v dôsledku vzrastajúcej koncentrácie skleníkových plynov v tejto vrstve. Ozónová diera, naopak, je výsledkom redukcie množstva ozónu prítomného vo vyššej vrstve atmosféry, nazývanej stratosféra. Tento fakt je veľmi významný, pretože stratosferický ozón blokuje ultrafialové žiarenie prichádzajúce zo slnka, ktorého niektoré časti priamo poškodzujú všetky živé organizmy - rastliny, živočíchy a v konečnom dôsledku aj ľudí. Poškodí boj proti globálnemu otepľovaniu naše ekonomické záujmy?
Postupné znižovanie negatívneho vplyvu ľudskej civilizácie na globálnu klímu nemusá nevygnutne viesť k poškodzovaniu svetových ekonomík. Odpoveď vo veľkej miere závisí od "ako" a "kedy". Výzvou pre celé ľudstvo je nájsť akúsi rovnováhu medzi opatreniami uskutočnenými v dostatočnom časovom predstihu a vedúcimi k zamedzeniu vážnych negatívnych vplyvovna životné prostredie a medzi opatreniami uskutočnenými neskôr v snahe vyhnúť sa rozsiahlym a finančne náročným zásahom, ktoré sa z dlhodobého hľadiska môžu ukázať ako nepotrebné alebo dokonca nevhodné. Takáto dilema je charakteristická pre podnikateľskú sféru a priemysel - rozhodovanie v veurčitých podmienkach je denným chlebíkom väčšiny manažérov.