Globálne otepľovanie

V nasledujúcich riadkoch sa pokúsim odpovedať na najčastejšie otázky týkajúce sa globálneho otepľovania. Dúfam, že Vás nasledujúce vysvetlenia zaujmú a možno aj prinútia dívať sa na niektoré problémy z iného uhla.
Čo má skleníkový efekt spoločné s globálnym otepľovaním?
Pod skleníkovým efektom sa vo všeobecnosti rozumie prírodný fenomén, ktorý udržuje teplotu na Zemi v rozpätí umožňujúcom bohatú existenciu rôznych foriem života. Obrovská teplota zo slnka ohrieva povrch Zeme a jej atmosféru. Povrch Zeme vyžaruje späť energiu do medziplanetárneho pristoru vo forme tepelného žiarenia. Určitý podiel tohto žiarenia je absorbovaný plynmi pohlcujúcimi teplo, ktoré ich opätovne vyžiaria na zemský povrch. Tieto plyny sú nazývane aj skleníkové plyny a patrí k nim vodná para, CO2, ozón a daľšie. S pomocou regulačného mechanizmu skleníkového efektu sa priemerná teplota na Zemi pohybuje okolo 15°C. Bez prítomnosti prirodzeného skleníkového efektu by primerná povrchová teplota klesla na -18°C, teda na teplotu, ktorá by zabránila trválému životu na Zemi.
Čo je príčinou globálneho otepľovania?
V tejto otázke vedci postupne prišli k záveru, že zvyšovnie obsahu skleníkových plynov v atmosfére, podstatnou mierou prispievajúce ku globálnemu otepľovaniu, je priamym dôsledkom ľudských aktivít. Procesy spaľovania fosílnych palív sú v hlavnej miere zodpovedné za produkciu týchto plynov. Druhým najdôležitejším zdrojom skleníkových plynov je rozsiahle odlesňovanie a to najmä v oblasti trópov. Koncentrácia CO2 v atmosfére sa zvýšila o 31 % v porovnaní s obdobím pred priemyseľnou revolúciou. Za to isté obdobie sa však obsah metánu v atmosfére zvýšil až o 151 %. S postupným zvyšovaním obsahu týchto plynov v atmosfére dochádza k zachytávaniu čoraz väčšieho množstva tepla v nej a následne naspäť uniká menej tepla voľne do priestoru. Výsledkom sú klimatické zmeny prejavujúce sa v podobe neobyčjne silných zrážok, či dlhotrvajúcich období sucha.
Prispieva ľudská civilizácia ku globálnemu otepľovaniu?
Vedci po prvý raz dospeli k spoločnému názoru, že nazhromaždené fakty svedčia o znepokojujúcom vplyve ľudskej civilizácie na celosvetovú klímu. Väčší podiel na oteplení pozorovanom v posledných 50-tich rokoch, sa dá pripísať na konto aktivít ľudskej civilizácie.
Naozaj povedie nárast teploty o niekoľko stupňov k zmenám globálnej klímy?
Zvýšenie teploty o niekoľko stupňov nespôsobí pre nás príjemnejšie teplejšie počasie na Zemi. Práve naopak.

Dokonca aj mierny nárast teploty o 1,1 - 1,7°C vy mohol mať dramatický dopad na život na našej planéte. Za posledných 1000 rokov kolísanie priemernej povrchovej teploty Zeme neprekročilo 1,0 °C. Je možno ťažké uveriť, že teploty len o 3 - 5 °C nižšie ako v súčanosti prevládli na Zemi na konci poslednej doby ľadovej, pocas ktorej bola napríklad severovýchodá časť USA pokrytá viac ako 1 000 metrovým ľadovým pancierom. Experti predpokladajú, že ak za nasledujúcich 100 rokov bude globálne otepľovaniepokračovať o 1,4 - 15,8 °C, tak môže dôjsť k nasledovným javom a skutočnostiam:
- zvýšeniu hladiny morí a oceánov o 9 až 88 cm, čo bude viesť k nárastu pobrežnej erózie, záplavám počas silných búrok a dokonca k permanentnému zaplavovaniu
- podstatnému zvýšenu negatívneho sopadu na rozsiahle oblasti lesov, mokradí, na horské oblasti a ostatné prírodné ekosystémy
- zvýšeniu pravdepodobnosti ohrozenia zdrvia ľudskej populácie rozšírením moskytov, ďaľších druhov hmyzu prenášajúcich choroby a hlodavcov na veľké geografické celky.


Je globálne otepľovanie spojené s fenoménom ozónovej diery?
Globálne otepľovanie a redukcia ozónovej vrstvy sú dve rozdielne, ale spolusúvisiace hrozby ľudskej civilizácie. Globálne otepľovnie a skleníkový efekt predstavujú otepľovanie nižšej vrstvy atmosféry, nazývanej troposféra. K tomuto procesu dochádza v dôsledku vzrastajúcej koncentrácie skleníkových plynov v tejto vrstve. Ozónová diera, naopak, je výsledkom redukcie množstva ozónu prítomného vo vyššej vrstve atmosféry, nazývanej stratosféra. Tento fakt je veľmi významný, pretože stratosferický ozón blokuje ultrafialové žiarenie prichádzajúce zo slnka, ktorého niektoré časti priamo poškodzujú všetky živé organizmy - rastliny, živočíchy a v konečnom dôsledku aj ľudí. Poškodí boj proti globálnemu otepľovaniu naše ekonomické záujmy?
Postupné znižovanie negatívneho vplyvu ľudskej civilizácie na globálnu klímu nemusá nevygnutne viesť k poškodzovaniu svetových ekonomík. Odpoveď vo veľkej miere závisí od "ako" a "kedy". Výzvou pre celé ľudstvo je nájsť akúsi rovnováhu medzi opatreniami uskutočnenými v dostatočnom časovom predstihu a vedúcimi k zamedzeniu vážnych negatívnych vplyvovna životné prostredie a medzi opatreniami uskutočnenými neskôr v snahe vyhnúť sa rozsiahlym a finančne náročným zásahom, ktoré sa z dlhodobého hľadiska môžu ukázať ako nepotrebné alebo dokonca nevhodné. Takáto dilema je charakteristická pre podnikateľskú sféru a priemysel - rozhodovanie v veurčitých podmienkach je denným chlebíkom väčšiny manažérov.

Pravdou aj naďalej zostáva, že proces globálneho otepľovania prináša so sebou veľké množstvo nám doteraz neznámych problémov. V súčasnej situácii však už taktiky typu "uvidí sa" vzhľadom na závažnosť situácie nemajú miesto. Súčasné vedecké výskumy potvrdzujú, že sa jedná o vážny dlhodobý problém, ktorý sa dotkne nás všetkých. Aj preto vyspelé krajiny sveta, ako napríklad USA, by mali prevziať iniciatívu a vedenie vo vývoji technológií šetriacich životné prostredie a tiež pomôcť rozvojovým krajinám adoptovať si taký spôsob vedúci k ekonomickej prosperite, ktorý bude brať na zreteľ nevyhnutnosť ochrany životného prostredia. Navrhnutá stratégia sa dá uviesť do praxe bez toho, aby došlo k finančným stratám spôsobených poklesom podnikateľských príležitostí a zvýšenou nezamestnanosťou.
Prečo existuje rozdiel medzi trendom povrchovej teploty a teploty vyšších vrstiev atmosféry?
Vo vedeckých kruhoch sa doteraz vedú rozsiahle diskusie na tému očividného nesúladu medzi zvyšujúcimi sa teplotami vzduchu zaznamenavanými pri povrchu Zeme a oveľa menej sa zvyšujúcimi teplotami vo vrchnej vrstve atmosféry. Odporcovia teórie globálneho otepľovnia používajú tento fakt ako dôkazový materiál na vyvrátenie existencie tohto procesu. Nedávno publikovaná správa Národnej Akadémie Vied USA pod názvom Nezvrátiteľné dôkazy o globálnych teplotných zmenách urobila konečne koniec všetkým polemikám týkajúcim sa tohto fenoménu. Experti tejto inštitúcie dospeli k názoru, že: "Zvyšovanie priemernej povrchovej teploty na Zemi pozorované v posledných 20-tich rokoch je neodvrátiteľnou skutočnosťou a je podstatne vyššie, ako je priemerný trend otepľovania pozorovaný počas 20. stor. Rozdiely medzi trendami vo vývoji povrchových teplôt a teplôt vrchnej vrstvy atmosféry v žiadnom ohľade nemôžu spochybniť fakty presvedčivo dokazujúce zvyšovanie povrchovej teploty..." Experti nevychádzajú pri svojich vedeckých štúdiách klimatických trendov len z počítačových modelov a historických teplotných záznamov. Opierajú sa tiež o historické štúdie jadier ľadovcov, letokruhy a štúdie rastu jednotlivých koralových vrstiev. Takto získané údaje boli použité na približný odhad teploty a zrážok za posledných 1000 rokov pre takmer celý svet. Všetky tieto analýzy potvrdzujú, že 20. stror. sa vyznačuje vyššími teplotami ako akékoľvek iné storočie za posledných 1000 rokov. Je v našich silách pozitíve ovplyvniť proces globálneho otepľovania? A aký je môj osobný názor?
Áno, možné to je. Najdôležitejším krokom vedúcim k zlepšeniu súčasnej situácie je redukcia emisií skleníkových plynov.

Všetci môžu priložiť ruku k dielu - vlády, jednotlivci, podnikatelia, priemyselníci. Vlády krajín sveta môžu prijať množstvo iniciatív a opatrení vedúcich k redukcii emisií skleníkových plynov, ktoré budú npríklad zahrňovať: zvýšenie efektívnosti využívania energie, podnecovanie využívania obnoviteľných energetických zdrojov a podobne. Jednotlivci môžu znížiť spotrebu fosílnych palív a zároveň tým ušetriť značné finančné prostriedky nasledovnými spôsobmi: obmedzením používania osobných automobilov alebo používaním automobilov s efektívnejším spaľovaním a produkujúcich menej znečiťujúcich látok, používaním domácich spotrebičov efektívne využívajúcich elektrickú energiu, celkovou redukciou množstva používanej elektrickej energie. Ľudia musia pochopiť, že životné prostredie je prostredím, v ktorom žijú, pracujú, ale i oddychujú. Je pre nás a pre naše deti, ich deti a pre mnoho mnoho generácií dopredu. Nebudme sebecký, chránme si to, čo má pre nás veľkú, niekedy však neuznanú cenu. Zdroj informácií:
Enviromagazín ročníky: 6/2001, 2/2000.