V 20. storočí sa na našej planéte napáchalo veľmi veľa škôd. V 70. a 80. rokoch začali nátlakové skupiny zelených publikovať svoje obavy. Vlády reagovali na ne zavádzaním zásad obmedzovania znečistenia a ďalších foriem ničenia prírody.
Ozónová vrstva, ktorá chráni Zem pred škodlivými slnečnými ultrafialovými lúčmi, sa ustavične stenčuje. Deje sa to v dôsledku používania látok, ktoré spotrebúvajú ozón, napríklad freóny nachádzajúce sa v aerosóloch, lepidlách a chladničkách. Roku 1982 zistili vedci po prvý raz, že ozónová vrstva nad Antarktídou sa veľmi stenčila. Úbytok ozónu vedie k vzniku rakoviny kože, aj k iným zdravotným problémom, preto sa štáty usilujú znížiť ich používanie. Nanešťastie
niektoré látky používané, ako náhrada za freón, tiež spotrebúvajú kyslík. Ďalším problémom ľudstva je skleníkový efekt, dôsledkom tohto problému je globálne otepľovanie. Na Zemi je príliš mnoho ľudí a taktiež množstvo ľuďmi vytvoreného priemyslu. To je dôvod, prečo sa do atmosféry našej planéty dostáva stále viac a viac znečistených látok. Medzi znečistenými látkami je niekoľko zvlášť nebezpečných typov. Sú to predovšetkým kyslé plyny vznikajúce spaľovaním paliva; napríklad uhlia či nafty, ktoré spôsobujú kyslé dažde. Výsledkom kyslých dažďov sú vážne poškodenia rastlín a živočíchov. Pri spaľovaní čohokoľvek vzniká plyn – oxid uhličitý (CO2). Vypúšťanie ,,skleníkových plynov“ do ovzdušia, ktoré vznikajú najmä zo spaľovania fosílnych palív, zapríčiňuje to, že tieto všetky plyny zadržiavajú teplý vzduch nad povrchom Zeme, a tým sa na nej vytvára skleníkové prostredie. Globálne otepľovanie vzniká v dôsledku tých ľudských činností, ktoré znečisťujú ovzdušie odpadovými látkami, ako napríklad CO2, metánom alebo tzv. polychlórovanými bifenilmi (CFC). Tieto plyny zachytávajú stále viac tepla, ktoré sa odráža od zemského povrchu a ktoré by normálne unikalo do vesmíru. V dôsledku toho sa zemská kôra ohrieva. Deti narodené v 22. storočí budú vyrastať pravdepodobne v omnoho teplejšom podnebí ako je dnes. To môže prinášať silnejšie dažde a búrky, stúpanie morskej hladiny. Všade sú známe prejavy meniaceho sa podnebia, ktoré sa v 20. storočí ohrialo o 0,5 °C.
Ak sa mení podnebie našej planéty, môže to spôsobiť v niektorých oblastiach drastické suchá a zničujúce dažde v iných oblastiach. Omnoho horšie je, že môže dôjsť k roztápaniu ľadovcov.

To by prinieslo zvýšenie hladiny morí a katastrofické záplavy na pobrežiach všetkých svetadielov.
Hoci sa už narobilo veľa škody, ľudia stále majú isté možnosti, aby spomalili túto skazu a dokonca oživili oblasti, ktoré v minulosti zničili. Len ¼ sveta žije v bohatých krajinách, ale zato každý rok spotrebuje ¾ svetových zásob energie, čím najviac znečisťuje životné prostredie. Šetrenie energiou, t.j. menšia spotreba elektriny, používanie bicyklov a verejnej dopravy namiesto automobilov, recyklovanie odpadov, to všetko pomáha zmierniť tieto škody.
Vlády začali spolupracovať na znižovaní znečisťovania životného prostredia. Roku 1992 sa uskutočnil v brazílskom Riu de Janeiru prvý svetový sumit OSN. Predstavitelia 150 vlád podpísali dva závažné dokumenty. 1. vytvoril nové zákony na ochranu pred globálnym otepľovaním. 2. známy ako Konvencia o rozmanitosti druhov na celom svete. Predstavitelia sa tiež dohodil na vytvorení orgánu OSN, ktorý by mal zabezpečiť aplikáciu týchto opatrení.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Globálne problémy Zeme